Cesta k Svetlu

Všetko, čo sa deje okolo nás, nám chce niečo povedať. Chce nás niečomu naučiť. Chce, aby sme niečo pochopili. No a takýmto posolstvom je aj súčasná koronavírusová kríza. Skúsme sa preto pozrieť na to, k čomu nás chce dotlačiť. Lebo celosvetová dôraznosť, s akou sa tak deje, si nevyhnutne vyžaduje naše plné pochopenie situácie.

Kto chce sám na sebe prežiť zázračné uzdravenie, musí splniť tri podmienky. Prvá podmienka je poznať, prečo ochorel. Presnejšie povedané poznať, aká je duchovná príčina choroby, ktorá ho postretla.

Ľudia chcú byť zdraví a mnohí sú v tomto smere veľmi aktívni. Dodržujú zásady správnej výživy, športujú, navštevujú rôzne kurzy, študujú literatúru, zbierajú informácie o najrozličnejších trendoch zdravého života a podobne.

Jedného letného dňa som sa prechádzal po meste plnom ľudí v modrých tričkách. Pripravovali sa na štart „Behu pre život“. A tento pohľad na množstvo ľudí, ktorí sa rozhodli niečo urobiť pre svoje zdravie vo mne vyvolal sériu nezvyčajných asociácií. Veľmi nevšedných, ba až poburujúcich asociácií pre všetkých, ktorí sa pozerajú na život iba z čisto hmotného hľadiska, avšak celkom logických a pochopiteľných pre každého, kto dokáže vnímať realitu z hľadiska duchovného.

Človek netuší, ako nesmierne inteligentne je utvorený svet v ktorom žije. A jedným z prejavov tejto neuveriteľnej inteligencie je choroba. Choroba, ako ten najpoctivejší, najpravdivejší a najpresnejší ukazovateľ nášho odklonu od stavu harmónie, ktorý je požiadavkou univerza.

Stáva sa, že človek pri určitom druhu liečby môže subjektívne pocítiť pomoc a uľahčenie vo svojich problémoch, avšak paradoxne, z hľadiska poznania širších súvislostí v skutočnosti o žiadnu pomoc a uľahčenie nejde. Typickým príkladom toho je hypnóza.

Hypnóza je zahrávanie sa s ľudskou psychikou, ktoré má ďalekosiahle a mimoriadne škodlivé účinky. Škodlivé účinky, ktoré ani zďaleka nevyvážia prípadné pozitíva. Tieto pozitívne výsledky totiž vždy bývajú prevažne hmotného a viditeľného charakteru, kým spomínané škodlivé dôsledky naopak zostávajú latentného, skrytého a duševného charakteru, ktoré sa navonok prejavia až s pomerne veľkým časovým odstupom.

Mávam rôzne úzkostné stavy, tlak na hrudi a cítim skrytý strach. Úzkosti a nepríjemné obavy ma oberajú o veľa energie. Som skoro denne akoby stvrdnutá a stuhnutá. Preto mi možno aj Pán poslal do cesty ženu, ktorá mi ponúkla modlenie ruženca. Prijala som to, hoci som sa ho v živote nemodlila, pretože už hľadám pomoc kde sa len dá. Mohli by ste mi niečo poradiť v mojej situácii?

Mnohí ľudia sa dnes stretávajú s dvomi názormi ohľadom zubných výplní. Jedni sa prikláňajú k stanovisku, že amalgám je dobrý, osvedčený, a že sa pod ním menej kazia zuby.

Považujem za povinnosť oboznámiť verejnosť s existenciou mimoriadne účinného prípravku, pôsobiaceho priam neuveriteľne pozitívnym spôsobom nie len pri rakovine, ale aj pri ostatných chorobách.

Z dielne Slovenského občianskeho združenia pre posilňovanie mravov a ľudskosti vyšiel prednedávnom text, pojednávajúci o negatívnych duchovných dôsledkoch transplantácie. Hoci bol mienený ako pomoc a dobrá rada, u mnohých ľudí sa stretol s odporom a nepochopením.

Už takmer sedemnásť rokov pracujem ako špecializovaná setra na jednotke intenzívnej starostlivosti a často sa starám o ľudí, ktorí tam v ťažkostiach a neopísateľných bolestiach dožívajú svoj život. S nikým som o tom doteraz nehovorila, ale keď vidím týchto ľudí trpieť bez šance na uzdravenie, kladiem si otázku, či má ich život ešte nejaký zmysel.

Dnes, kdy většina lidí nespoléhá na svůj zdravý (selský) rozum v situacích, kdy jde pro ně o to snad nejcennější, o jejich zdraví, mají farmaceutické firmy žně. Důvěřujeme možná až přespříliš předepsaným „lékům“, namísto toho abychom zabrousili do své minulosti, čím nás například léčívaly naše babičky či prababičky. A tak farmaceutický průmysl může vydělávat stále více a více, dokud nepochopíme, oč tu vlastně jde. Více naleznete v následujícím článku.

Som lekárka. Pri výkone povolania musím neraz indikovať mŕtvemu človeku pitvu. Poznám mienku ľudí, ktorí tvrdia, že pitva je hrubým zneuctením mŕtveho; že je výsmechom ľudskej dôstojnosti. Úprimne povediac i ja zdieľam tento názor, no cítim sa byť bezmocná vzoprieť sa štátom určeným zdravotníckym normám. Môžete sa k tejto téme vyjadriť?

Čo je transplantácia? Aké sú jej duchovné dôsledky? Zaoberám sa touto problematikou dlhší čas a počul som dosť kontroverzných názorov.

Mráz bude behať po chrbte každému, kto niekedy počúval o liečebných praktikách stredovekých lekárov a mal možnosť vidieť aj ich „inštrumenty“, podobajúce sa nástrojom na mučenie.

Začnem krátkym príbehom z reálneho života: Istý starší pán bol na základe svojich zdravotných problémov hospitalizovaný. Napriek liečbe a pobytu v nemocnici sa však jeho stav nijako výraznejšie nezlepšoval. Vždy, keď o svojich pretrvávajúcich problémoch informoval pána primára na vizite, ten mu stále opakoval, že bude nutné urobiť konzultáciu. K spomínanej konzultácii však akosi nedochádzalo a pacient bol nakoniec presunutý do inej nemocnice, konkrétne do Bratislavy. Tam okamžite zistili, že ide o ľahší, „prechodený“ infarkt a poskytli mu primeranú liečbu.

V mnohých duchovných smeroch niekedy nachádzame priamu požiadavku nejesť mäso, ktorá býva zdôvodňovaná láskou ku všetkému živému. Materialisti, ktorých žiadne duchovné princípy nezaujímajú zase hovoria o zdraví a zdravom životnom štýle. Ako je to teda naozaj?