Cesta k Svetlu

Na túto tému bolo popísané veľa, ale vždy išlo len o hmlisté a neurčité predstavy. Išlo len o obrazné opisy čohosi, čo vyzerá ako nejaká dávna povesť, alebo rozprávka. Ako niečo bájne a mystické, čo si človek síce vypočuje, ale nevie si s tým rady.

Bez toho, že by sme si to vôbec uvedomovali, je každý z ľudí neobmedzeným vládcom v dvoch obrovských ríšach. A to v ríši svojich vlastných, živých citových foriem, a zároveň v ríši svojich vlastných myšlienkových foriem.

Žijeme v realite, v ktorej ľudia svojim prístupom a svojim konaním pokrivili tisíce vecí, čo napokon musí mať veľmi negatívny dopad na nich samotných. A tento negatívny dopad sa prejavuje trebárs aj v nekvalite potravín, ktoré konzumujeme.

Mnohí sa pýtajú, čo konkrétneho by mali začať oni sami robiť, aby budúcnosť, ktorá nás očakáva, naozaj stála za to. Odpoveď je jednoduchá. Možno až príliš jednoduchá na to, aby bola ľahko pochopiteľná ľuďom dnešnej komplikovanej doby.

Priaznivci Slovanstva tvrdia, že už dávno pred príchodom kresťanstva na naše územie sme mali svoju vlastnú, vysoko rozvinutú duchovnosť a kultúru, ktoré dokonale vyhovovali slovanskej duši a veľmi pozitívne rozvíjali osobnosť jednotlivcov i celé spoločenstvo.

Osobnostne a duchovne vysoko stojaci, kvalitní jedinci, môžu prichádzať na svet len prostredníctvom nepoškvrneného počatia! Nepoškvrnené počatie totiž nie je dej, ktorý sa stal len jediný krát v dejinách! Ideál nepoškvrneného počatia môže byť dosiahnutý každou ženou, ktorá splní dve podmienky. A síce, ak k počatiu dôjde z čistej lásky, a zároveň s vrúcnym pohľadom, upretým k Stvoriteľovi. Takýmto spôsobom bolo totiž Máriou z Nazareta počaté fyzické telo Kristovo a podobným, telesnou zmyselnosťou nepoškvrneným počatím by mali prichádzať na svet všetci ľudia.

Naši predkovia vlastnili značnú múdrosť, ktorá nám už žiaľ dnes chýba. A túto múdrosť si odovzdávali rôznymi formami z generácie na generáciu. Trebárs rozprávkami, povesťami, bájami, ale aj inými, neverbálnymi spôsobmi. Medzi ne môžeme zaradiť ruské matriošky.

Staroba so sebou prináša mnoho problémov. Ako fyzických, tak aj psychických. No a jedným zo zásadných psychických problémov býva to, že mnohí starí ľudia sa po ukončení svojho aktívneho života nedokážu dlhodobo vyporiadať so silným pocitom zbytočnosti. S pocitom, ešte navyše podporovaným charakterom súčasnej doby, ktorá vidí celý zmysel ľudského bytia jedine v schopnosti vytvárania materiálnych hodnôt. Je potom samozrejme ľahko pochopiteľné, že ak niekto túto schopnosť stratí, cíti sa zbytočný. Cíti sa na obtiaž. Cíti sa, ako sa vraví, už len do počtu. Toto trápi mnohých starých ľudí a vnútorne ich to zožiera.

Poznáte ten vtip, ako sedí chlapík v obývačke, pozerá televíziu, a zrazu mu niekto tichúčko zaklope na dvere? Chlapík vstane a otvorí. Pred dverami stojí malá kostrička a hovorí: „Svieca života vášho škrečka dohorela. Prišla som si po jeho dušu“.

Nie všetko, čo sa nám z nášho subjektívneho hľadiska javí ako dobré, je pre nás dobré aj z hľadiska duchovného. Z hľadiska záujmov našej duše. Mali by sme preto už konečne pochopiť, že univerzum podlieha duchovným zákonitostiam a že pre ľudí, ktorých podstata je duchovná, majú byť práve tieto zákonitosti rozhodujúce.

Nedávno som si opäť pozrel známy kultový film Matrix. Jeho skryté posolstvo má nám všetkým určite čo povedať, len ho je treba správne dešifrovať. A práve o toto dešifrovanie sa teraz pokúsme, aby sme aj my nemuseli celý svoj život prežiť len ako ozubené, nevedomé kolieska v iluzórnej realite matrixu, predstierajúcej skutočný život, zatiaľ čo skutočnou, nedôstojnou realitou je realita nášho zotročenia.

Istý pán, ktorý sa volá Karel Kříž, vo svojej knihe „Tajemství a síla slova“ hovorí o spôsobe, akým je možné dešifrovať skrytý a hlboký význam slov. Za pomoci využitia jeho metódy sa teraz spoločne pozrime na nesmierne zásadné posolstvo, skrývajúce sa pre nás všetkých v slove „budúcnosť“.

Absolútne nič v prírode sa nedeje samo od seba! Všetko v nej je dokonale riadené! No a inteligencia, ktorá to riadi bola starovekými národmi, či už Slovanmi, Germánmi, Grékmi, alebo Rimanmi personifikovaná a zosobnená do podoby „bohov“, ktorých uctievali. Každý z nich mal na starosti celkom konkrétny druh prírodného diania, pričom dávne národy túto inteligenciu naozaj reálne vnímali a dokázali s ňou aj komunikovať.

Existujú ľudia ktorí tvrdia, že mechanizmus fungovania prírody je riadený určitým druhom vedomej inteligencie. Že jednoducho všetko, čo sa v prírode deje sa nedeje len tak samo od seba. Stojí za tým inteligencia a tá to spravuje. No a niektorí jedinci, schopní vnímať i veci, bežným okom neviditeľné, ju môžu aj reálne vidieť a komunikovať s ňou.

Skutočná pravda o veciach sa neraz skrýva v samotných slovách, ktoré tieto veci označujú. A presne tak je to aj s pojmom pohlavný a so všetkým, čo sa za ním skrýva. Toto slovo samotné nám totiž naznačuje, že to po - hlavné má nasledovať až po čomsi hlavnom. Že pohlavné nemá v človeku stáť nikdy vyššie, ako to hlavné.

„Vážený pán bloger. Patrím k ľuďom s duchovným zameraním, ale mnohé Vaše príspevky vnímam ako samú negáciu. Preto Vaše jednostranné názory („čo je zlé“) väčšinou už ani nečítam. Avšak nedávno som to opäť skúsil … a tá energia, ktorá z toho vychádza je len negatívnou reakciou na to, čo práve je ... čo asi ťažko niekomu pomôže. Vaše pohľady postrádajú zameranie pozornosti na to, čo pomáha a čo by sa mohlo urobiť pre zlepšenie situácie.“

Mnohých ľudí zaujíma politické, spoločenské a svetové dianie. Sledujú spravodajstvo i rôzne diskusné relácie v televízii a v rozhlase. Čítajú noviny, surfujú na internete, pričom jedni uprednostňuje väčšinové médiá a iní zase médiá menšinové a alternatívne. Informácií je však v súčasnosti tak veľké množstvo, že ten, kto chce mať aspoň určitý prehľad, musí pomerne intenzívne sledovať svoje zdroje, čo neraz zaberie dosť času.

Duchovne usilujúci ľudia zvyknú navštevovať pobožnosti, zúčastňovať sa rôznych stretnutí, čítať hodnotné duchovné texty, alebo sa inak duchovne vzdelávať. Všetky tieto užitočné a potrebné podnety však v skutočnosti vypĺňajú iba nepatrný zlomok celkového času ich pozemského bytia, pretože jeho absolútnu väčšinu tvorí najobyčajnejšia, každodenná všednosť.

Každý z nás sa vo svojom živote sporadicky stretáva s rôznymi väčšími, alebo menšími strasťami a ťažkosťami. A keď sa práve nachádzame v takom období, býva nám neraz veľmi ťažko. Často si potom prajeme, aby nás nič podobného nebolo bývalo nikdy postretlo.

V predchádzajúcom článku sme hovorili o potrebe nevyhnutnosti poznania hierarchickej štruktúry vlastného vnútorného života, aby sme boli schopní riadiť sa jej najvyššou zložkou a aby sme naopak nedôstojne nepodliehali jej nižším zložkám. V prvom prípade budeme totiž nevyhnutne kráčať cestou do výšin, kým v druhom prípade sa zase nevyhnutne začneme prepadávať do nízkosti.