Cesta k Svetlu

Ľudia asi veľmi neuvažujú nad tým, akým spôsobom bude naložené s ich fyzickým telom po ich smrti. Veď napokon, potom im to môže byť jedno, pretože podľa ich názoru už nebudú aj tak nič cítiť. Omyl! Zásadný a osudný! Ide o omyl, spôsobený našim bezduchým materializmom, ktorý žiaľ prinesie mnohým ľuďom obrovské utrpenie.

Život mnohých ľudí tejto zeme sa míňa svojmu skutočnému účelu. Je bezúčelným a postrádajúcim pravý zmysel. Je to smutné, ale žiaľ mnohí bez toho, že by o tom vôbec vedeli, premárňujú vlastný život, hoci paradoxne, oni sami sú presvedčení o opaku.

Aký praktický vplyv a dopad môže mať na náš každodenný život poznanie o zákonitosti opätovných príchodov človeka na túto zem? Ako by mohlo takéto poznanie prispieť k pozdvihnutiu etiky, morálky, ľudskosti a väčšej ohľaduplnosti ľudí k ľuďom v bežnom, praktickom živote? Pri jeho všeobecnom pochopení, prijatí a akceptovaní by mohol byť jeho pozitívny dosah na celú spoločnosť priam obrovský.

Smrť je istota, s ktorou musí každý z nás počítať. Zaručená istota, ku ktorej sa každým dňom čoraz viacej približujeme. Žiaľ, ľudia sa problematikou smrti vo vzťahu k sebe samým príliš nezaoberajú a začínajú na ňu myslieť až vtedy, keď sa priblíži ich čas. Potom však už býva zväčša neskoro zmeniť niečo na jej priebehu a zásadným spôsobom ovplyvniť to, či bude ľahká, alebo či budeme musieť podstúpiť ťažký a zúfalý smrteľný zápas. Komu to nie je ľahostajné, mal by preto už teraz začať žiť tak, aby jeho smrť mohla byť ľahká.

Povinnosťou a životnou nevyhnutnosťou každého dieťaťa je naučiť sa reč svojich rodičov. Dieťa, ktoré to nedokáže má veľmi ťažký život a nie je schopné zaradiť sa do normálneho fungovania spoločnosti.

Každý človek chce byť šťastný. Existuje množstvo ľudí, ktorí o svoje vlastné šťastie vyslovene cieľavedome usilujú. A predsa je skutočného šťastia na zemi ako šafranu. A predsa je to jav celkom výnimočný, hoci po ňom túži a usiluje sa oň veľmi veľa ľudí.

Človeka nemožno nasilu spraviť šťastným, aj keby sme si to veľmi priali. Má totiž slobodnú vôľu, ktorá je darom od Stvoriteľa a ktorá mu umožňuje slobodne sa rozhodovať pre veci dobré, alebo zlé. S každým našim slobodným rozhodnutím je však spojená zodpovednosť, ktorej sa nemôžeme zbaviť. Vo stvorení totiž platí železný Zákon: Čo kto zaseje, to aj zožne.

Miestom pôvodu ľudského ducha je duchovná ríša. Na základe túžby po sebavedomom bytí, ktorá vznikla v doposiaľ nevedomých ľudských duchovných zárodkoch, sú tieto akoby na vlastnú žiadosť ponorené do hmotnosti za účelom vývoja k sebauvedomeniu

Je nesprávne, ba až smiešnym spôsobom naivné chcieť vykladať Bibliu doslovným spôsobom. Mnohé z jej textov sú totiž určitým kódom, určitou šifrou, ktorú má človek správne dešifrovať. Sú metaforou, za ktorou sa ukrýva skutočný duchovný význam.

Každý, kto vysloví slovo karma, znamenajúce odplatu za zlé činy, ktoré sme napáchali v našich minulých životoch sa v kresťanských kruhoch stretne s odmietnutím. Kresťania totiž odmietajú kozmický zákon karmy, na základe ktorého je naše utrpenie nevyhnutným dôsledkom našich vlastných, predchádzajúcich zlých a nesprávnych činov.

Jestvuje Zdroj všetkej sily a energie. Energia a sila, vyžarovaná zo Zdroja vytvára tlak. No a tlak vyvoláva pohyb. Ba doslova pohyb vynucuje! Zákonitosti nevyhnutného pohybu je podriadené celé univerzum a teda samozrejme i človek s jeho fyzickým telom, ale i s jeho vnútorným životom.

Pri akte plodenia ľudia zväčša radi klesajú na úroveň zvierat, pretože sa pri tom nechávajú strhávať čisto zvieracími pudmi. Nedokážu v tejto situácii zotrvať na úrovni hodnej a požadovanej od ľudskej bytosti a klesajú hlboko pod úroveň svojej dôstojnosti. No a tento hlboko devalvovaný prístup k aktu plodenia sa nemôže obísť bez tomu zodpovedajúcich dôsledkov. Dôsledkov, ktoré logicky nemôžu byť iné, ako negatívne.

Všade vôkol nás je všetko v neustálom pohybe. Vyvoláva ho Zákon pohybu, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou univerza. Neustála nutnosť pohybu ženie teda všetko dianie dvomi smermi. Buď smerom hore, alebo smerom dolu. Buď hore, k vývoju, vzostupu a čoraz väčšiemu zdokonaleniu, alebo dole, k úpadku, degradácii a zničeniu. Trvalo stáť na jednom mieste nie je možné.

Už si pomaly začíname zvykať a považovať to za normálne, že ľudia vo vyšších riadiacich funkciách, rôzni podnikatelia, manažéri, politici a podobne, majú plat nekoľko tisíc Eur. Avšak aj napriek takémuto, vysoko nasadenému štandardu predsa len z času na čas rozvíri hladinu verejnej mienky informácia o extrémoch. Svojho času to bol napríklad plat istého primátora väčšieho slovenského mesta, ktorý bol väčší ako plat premiéra Slovenskej republiky. Známe sú tiež takzvané zlaté padáky, či iné, podobné nekalé formy v podstate legálneho získavania peňazí.

Mnohí veriaci dúfajú, že ak si to zaslúžia, budú raz smieť hľadieť Hospodinovi z tváre do tváre. Úbohí, pomýlení ľudia! Veď sa len skúste pozrieť do slnka za jasného letného dňa. Dokážete vari zniesť ten pohľad bez toho, aby ste si neublížili? Nedokážete! A ako potom chcete hľadieť do tváre vševládneho Boha, pred ktorého velebným jasom sú všetky žiarivé hviezdy tohto vesmíru dokopy len ako blikajúce svetielko svätojánskej mušky za letnej noci?

Keď sa pozorne pozrieme na dnešnú, vedecko technickú úroveň ľudstva, nedá sa nepostrehnúť, že sme sa ku nej dopracovali iba na základe dlhodobého a dôsledného skúmania prírodných zákonov, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou PRAVDY. Až na základe pochopenia účinkov celkom konkrétnych prírodných zákonov mohlo teda dojsť k ich praktickému využitiu v prospech ľudstva.

Keď nás a našich najbližších postretne utrpenie, keď vidíme chorých na rakovinu, či iné ťažké choroby, keď sa napríklad dozvieme o existencii niečoho takého, ako detský hospic, človek je chtiac nechtiac nútený pýtať sa: Prečo nás v živote stretá utrpenie? Odkiaľ prichádza a aký má vlastne zmysel? A má vôbec nejaký zmysel? A ľudia, považujúci sa za veriacich si zase kladú otázku: Je utrpenie vôbec zlučiteľné s predstavou Stvoriteľa, ktorý je Láskou?

Bez znalosti jednotlivých úrovní stvorenia nemôžeme správne pochopiť, čo sa s nami deje po pozemskej smrti.

Napriek tomu, že žijeme v hmotnom svete, poznávame ho iba z jednej tretiny. A žiaľ, aj toto naše tretinové poznávanie je vo veľkej miere deštruktívneho charakteru. Namáhavo a kŕčovito v ňom usilujeme v smere zdola nahor a doslova ho z hmoty vydobýjame. A zašlo to až tak ďaleko, že sme sa detinsky začali zahrávať so silami, o ktorých účinkoch nemáme ani len potuchy.

Po stáročia bola ľuďom dávaná príležitosť naučiť sa chápať a dobrovoľne včleniť do svojho života Zákony stvorenia. Ľudia však doteraz nepochopili, že iba ich prostredníctvom môže ku ním prísť trvalé šťastie a neustály vzostup. Len sa pozrite vôkol seba! Pomery na zemi dokonale odrážajú mieru chápania a rešpektovania týchto Zákonov.