Ak však vo vnútornej, duševnej, citovej a myšlienkovej rovine dôjde k vybočeniu zo stavu harmónie a toto vybočenie trvá dlhšiu dobu, v telesnej rovine sa časom nevyhnutne prejaví ako choroba.
Vybočenie z požadovaného stavu vnútornej harmónie sa teda prejavuje disharmóniou fyzického tela, ktorú nazývame chorobou. Každá jednotlivá choroba je dokonalou signalizáciu toho, v čom konkrétne sme požadovaný stav harmónie dlhodobo prekračovali.
Choroba je našim najlepším priateľom, ktorý nás úprimne a pravdivo upozorňuje, v čom stojíme nesprávne, i keď to neraz býva upozornenie prísne a bolestné. Ak ho však príjmeme, ak sa ho vynasnažíme pochopiť a napokon aj vnútorne, duševne zrealizovať, čiže zmeniť sa lepšiemu, nastolíme opäť chcenú harmóniu, na základe ktorej sa choroba ako ukazovateľ disharmónie stane bezpredmetnou.
Predstavme si napríklad dva extrémy: na jednej strane nadmerný pohyb a na druhej strane nedostatok pohybu. Harmónia, čiže to pravé a správne sa nachádza presne uprostred. Je to presný stred medzi aktivitou a pasivitou.
Ak človek vybočí k nejakému extrému, trebárs k nadmernej aktivite a v tomto extréme dlhodobo zotrváva, príde časom choroba presne takého druhu, aby vytvorila určité protizávažie voči disharmónii nadmernej aktivity a prinútila človeka k zmierneniu tempa. Aby ho jednoducho postupne donútila korigovať extrém a priviedla ho k harmónii stredu, čiže k presnej rovnováhe medzi aktivitou a pasivitou.
Takto inteligentne pôsobí choroba. Človek by mal načúvať jej hlasu a nechať sa pochopením jej príznakov a samozrejme zjednaním nápravy priviesť k požadovanej harmónii.
A teraz buďme úplne konkrétni a povedzme si, čo nám o našej odchýlke od univerzom vyžadovaného stavu harmónie hovoria jednotlivé choroby:
Nespavosť poukazuje na neschopnosť odpútania sa od hmotného a na nedostatok odovzdanosti.
Nadmerná spavosť zase na únik z reality do sveta snov.
Bolesti hlavý poukazujú na preťažovanie mozgu nadmernou rozumovosťou, na príliš ambiciózne kombinovanie, na snahu preraziť múr hlavou, na kŕčovité hľadanie najvýhodnejšieho. Takýto dlhotrvajúci stav vedie k nedostatku vitálnej energie v mozgu s následnou mozgovou mŕtvicou.
Očné vady:
Krátkozrakosť – silná subjektivita a prehnané videnie detailov.
Ďalekozrakosť – nevidenie vlastného podielu v tom, čo je v živote pociťované ako negatívne. Nevidenie dôležitosti detailov.
Farbosleposť – slepota pre rozmanitosť života.
Škúlenie – nevidenie viacrozmernosti problémov.
Zápaly spojiviek – zatváranie očí pred konfliktami života.
Šedý zákal – nechce vidieť konfliktné situácie, aby ich nemusel riešiť.
Zelený zákal – vidí len to, čo vidieť chce.
Ušné vady:
Hluchota – nechce načúvať iným ľuďom, vlastnému vnútornému hlasu, precenenie svojej činnosti.
Hučanie v ušiach – pri vytváraní vlastného názoru nadmerné preberanie názorov iných.
Hlasivky – viac hovorí, než by mal.
Chrbtica – nedostatok hrdosti a priamosti ducha.
Bolesti v krížoch – skutočné, alebo domnelé preťaženie.
Nohy:
Celková slabosť – pohodlnosť, strata chuti poznávať nové.
Kolená – nedostatok pokory a schopnosti učiť sa.
Členky – nadmerný, alebo nedostatočný pocit životnej istoty.
Bedrové kĺby – pohodlnosť ducha.
Kŕčové žily – záľuba v stereotype života.
Pľúca – smútok, neradostné prijímanie životnej sily dychom, podvedomá snaha obmedzovať slobodu iných.
Astma – chce len prijímať a nevydávať. Nadutosť, snaha o dominanciu, snaha oddeľovať sa od iných, nadmerná štítivosť a čistotnosť.
Zuby:
Paradentóza – zníženie vôle bojovať so životom, strata sebaistoty.
Nechutenstvo – nedostatok radosti zo života, strach zo sexuality.
Choroby žalúdka – odmietanie niektorých stránok života, nedostatok odovzdanosti.
Slinivka, tenké črevo – existenčné strachy, nadbytok analýzy a kritiky.
Zápcha – materiálna pripútanosť snaha hromadiť materiálne.
Kolika – snaha zapáčiť sa niekomu za každú cenu, strach zo znepáčenia.
Cukrovka – nevďačnosť za sladké stránky života. Nositeľ žne stav nepociťovania telesnej lásky, čo sa prejavuje kyslou povahou.
Choroby pečene – nevyrovnanosť duchovného rozlišovania a hodnotenia, rýchle prechádzanie do extrémov, niečoho v živote veľa a niečoho málo, premrštené priania a ideály, Nereálne hodnotenie sveta, nezladenosť svetonázoru.
Choroby žlčníka – skrývaný hnev a agresivita.
Obličky – porucha ľudského spolunažívania. Nesplynutie so spoločnosťou, porucha komunikácie medzi ľuďmi.
Kamene – potlačená agresivita, nerozlišovanie dobrého, zlého, potrebného a nepotrebného.
Chorí na obličky nevidia svoju roľu v problémoch s druhými, nevidia seba samých v chybách druhých, nezbavujú sa prežitého.
Močový mechúr – človek sa cíti trvalo v tlaku.
Menštruačné problémy – potlačovanie ženskej role, ženskosti.
Impotencia mužov – nepochopenie a necenenie si ženskosti.
Vysoký krvný tlak – obavy z nesplnenia budúcich úloh, chýba pracovná sebadôvera, psychické preťaženie.
Nízky krvný tlak – nechuť čeliť životným úlohám, nedostatok sebapresadenia, nedostatok sebavedomia.
Ruky – úrazy – znížená schopnosť praktického jednania, zmocňovania sa úloh, ktoré prináša život. Nedostatočná alebo vadná tvorivosť.
Ďalej uvádzam už len veľmi stručný prehľad ďalších psychosomatických vzťahov:
Krv – životná sila, vitalita.
Hrubé črevo – nevedomie, lakomosť.
Tenké črevo – spracovanie dojmov, analýza.
Krk – strach.
Koža – ohraničenie, normy, kontakt.
Srdce – schopnosť lásky, emócie.
Kosti – pevnosť, plnenie noriem.
Žalúdok – pocit, schopnosť prijímania.
Ústa – pripravenosť prijímať.
Uši – poslušnosť.
http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.
Komentáre
fajn,
len by ma zaujímalo, ako sa previnili deti, ktoré od malička trpia napr. chorými obličkami, alebo leukémiou