Cesta k Svetlu

Človek si myslí, že už videl a čítal toľko negatívneho, že ho nič neprekvapí. Ale opak je pravdou, pretože hranice sa ustavične posúvajú. A posúvajú sa až do najdivokejších absurdností. Až k úplne otvorenému priznaniu k službe negatívnemu, čiernemu, temnému a satanskému princípu tak, ako to urobil slovenský spisovateľ Jozef Karika vo svojej knihe „Strach“. V jej závere totiž otvorene hovorí o svojej službe tomuto princípu. A to prostredníctvom šírenia strachu a úzkosti formou písaného slova.

Nedávno som mal možnosť nahliadnuť do knihy o skupine Queen. Hovorilo sa v nej najmä o zákulisí rôznych turné, ktoré táto veľmi úspešná skupina absolvovala v druhej polovičke sedemdesiatich rokov. Išlo o pohľad jedného z členov kolektívu pracovníkov, takzvaných „bedňákov“, majúcich na starosti aparatúru a ozvučenie.

Správa z tlače: Mesto Piešťany siahlo po cenzúre umenia a spôsobilo škandál medzinárodných rozmerov. Primátor mesta Miloš Tamajka a nová riaditeľka galérie Fontána Marta Jurčová dali z hlavnej siene zvesiť obrazy legendárneho českého maliara Jiřího Načeradského a presunuli ich do bočného vestibulu. Prekážalo im zobrazenie nahých ľudských tiel.

Ide o film, ktorý osloví najmä mužov. Ale v tom najčistejšom a najpozitívnejšom slova zmysle. Je to totiž film najmä o hrdinstve. O hrdinstve, o cti, o láske, o boji za dobro a o pevnej viere v Stvoriteľa.

Svojho času som napísal úvahu o tom, ako extrémisti obhajovali mravnosť na Slovensku. Išlo o známy prípad predsedu banskobystrického samosprávneho kraja Mariána Kotlebu, ktorý stopol divadelné predstavenie v Brezne a predtým zastavil dotácie divadla tanca v Banskej Bystrici.

Je paradoxné, že ak na Slovensku nieto vybočí zo spoločensky tolerovanej miery nemravnosti a usiluje v tomto smere o nápravu, je verejne pranierovaný a spoločnosť v ňom vidí extrémistu.

Podstata tejto hanby, ktorá sa žiaľ týka väčšiny toho, čo súčasní spisovatelia napíšu sa skrýva v hodnotovom posune. V mimoriadne negatívnom hodnotovom posune v porovnaní s tým, aké hodnoty boli preferované spisovateľskou obcou povedzme trebárs pred takými 100, až 150 rokmi a tým, aké hodnoty sú spisovateľmi preferované dnes.

Ľudia sú ochotní vynaložiť veľké finančné prostriedky na to, aby niečo zaujímavé prežili. Typickým príkladom je cestovanie, ktorého hlavným účelom je niečo nové a zaujímavé uvidieť a zažiť. Návšteva atraktívnych turistických destinácií stojí niekedy dosť peňazí, avšak ja vám chcem ukázať možnosť navštevovania oblastí omnoho atraktívnejších. Oblastí, nachádzajúce sa mimo úrovne tejto zeme a to takmer úplne zadarmo.

Uplynul ďalší rok a s naplnením blížiaceho sa leta nás čaká ďalšia príležitosť stretnúť sa spolu pri príležitosti VI. ročníka Letného popradského stretnutia. Ako vždy, aj tento rok budeme toto stretnutie konať počas druhého augustového víkendu, počnúc piatkom, ktorý pripadá na 12. - 13. augusta 2011 v priestoroch Hotela Tatra v Poprade.

Mnohí z Vás vo svojom živote pocítili, že práve v predvianočnom období prúdi k nám, ľuďom, zosilnený prúd neviditeľnej Sily Lásky, prameniacej z Prazdroja všetkého bytia. Vďaka tomu získavame vzácnu možnosť nájsť cestu k hlbokému duchovnému precitnutiu a tiež následnému presvetleniu celého nášho života, ktorého súčasťou sú i viac či menej rozvinuté medziľudské vzťahy.

Žijeme vo zvláštnej dobe, ktorá je aj v umení plná paradoxov. Na jednej strane máme moderné technológie, umožňujúce nám v oblasti umeleckej tvorby vytvárať takmer nepochopiteľné počítačové efekty, ako napríklad pri tvorbe moderných filmov, ale väčšina týchto filmov má mizernú výpovednú hodnotu, ktorá sa ani nepribližuje starej klasike slovenského realizmu, ktorú písali napríklad P. O. Hviezdoslav, M. Figuli, F. Hečko a iní. Zdá sa, že sme sa až natoľko zamerali na technizáciu umenia, že sme zabudli na jeho obsah a duchovnosť, teda na to najpodstatnejšie v umení.

Jednou z najvznešenejších a najvyšších hodnôt tohto univerza je Čistota. Všetko, čo ľudia vytvárajú a čo chcú, aby vôbec malo nejakú cenu, musí byť preto predchnuté Čistotou. Malo by sa ňou skvieť vnútro každého človeka. Čistým a ušľachtilým by malo byť naše cítenie, naše myslenie, ale aj naša reč i naše jednanie. Čistým a ušľachtilým by malo byť všetko, čo robíme a na čo len siahneme, teda i náš spôsob zábavy.

Pri ceste autobusom čítali moji spolucestujúci denník Nový Čas /jeho obdobou v Čechách je Blesk/. V súvislosti s nedávnym, veľkým banským nešťastím v Novákoch, pri ktorom zahynulo 20 ľudí, sa na jeho titulnej strane nachádzala fotografia matky a dieťaťa s veľkým nápisom: Riško, syn mŕtveho baníka.

V dvoch mojich predchádzajúcich príspevkoch na tomto blogu bolo hovorené o príčinách tragédie hudobného festivalu Pohoda a to s trochu iného, netradičného uhľa pohľadu. Čitatelia v takmer všetkých svojich diskusných príspevkoch vyjadrili ostrý nesúhlas s mojim stanoviskom. Keďže som si však vedomý, aká zmätená a skazená je dnešná doba, považujem tento nesúhlas väčšiny za osvedčenie toho, že môj názor je správny. Lebo to správne, pravdivé a zdravé bolo na zemi takmer vždy v menšine.

Prednedávnom so zverejnil na tomto blogu článok, ktorým som sa snažil odkryť pozadie tragédie v Trenčíne, čo vyvolalo búrlivé nesúhlasné reakcie čitateľov. Na dve z nich budem odpovedať v nasledovnom texte.

Buďme úprimní a na rovinu si povedzme, čo sa v skutočnosti skrýva za letnými hudobnými festivalmi. V letnej spare a v uvoľnenom, dovolenkovom a prázdninovom období ide o zmes neviazanosti, alkoholu, drog, vulgarity a živočíšnej zmyselnosti. Je to doslova oslava skazenosti, hraničiacej až zo zvrhlosťou. Jednoducho Sodoma a Gomora!

Je krásne vnímať, ako sa malé semienko stromu stáva výhonkom a potom mocným stromom, ktorého vetvy sa ako rozpažené ramená tela rozťahujú nahor k slnku, do voľného priestoru. Ale to nie je všetko, rovnako krásne je i veľkolepé tušenie tajomstiev, čakajúcich na svoje odhalenie celé desaťročia v samotnom kmeni stromu a to až do chvíle, kým sa nenájde ich objaviteľ.

Vážená Asociácia organizácií spisovateľov Slovenska, vydávajúca časopis Romboid. Popudom k napísaniu tohoto listu bolo nahliadnutie do jedného z čísel Vášho časopisu (číslo 2. rok 2005), v ktorom na mňa veľmi negatívne zapôsobil „literárny útvar“ pána Hvoreckého s názvom „Svedkovia Svetla“.

Tento krát by som sa chcel celkom výnimočne zmieniť o veľmi zaujímavých aktivitách môjho priateľa, ktorý sa pred nedávnom začal venovať na „plný úväzok“ umeleckému rezbárstvu. Kto má rád vôňu dreva a krásu, ktorú z neho dokážu vyčarovať ruky umelca, kto by si trebárs chcel niečo pekného zakúpiť, alebo hoci aj objednať, práve pre toho je určená nasledovná informácia.

Ľudstvo už znehodnotilo a ďalej systematicky znehodnocuje všetko, na čo len siahne. Nech už je to voda, pôda, vzduch, fauna, flóra a tak ďalej.