Cesta k Svetlu

     Pitva je v spoločnosti akceptovaná preto, že umožňuje podrobne poznávať ľudské telo za účelom jeho liečenia či objektívneho určenia príčiny smrti. Veď predsa práve vďaka pitve bolo už možné pomôcť mnohým ľuďom prežiť rôzne úrazy, nemoci a pod. 

     Iste, to všetko je pravdivé. Položme si ale dôležitú principiálnu otázku: Bola pitva jediným možným spôsobom účinného poznávania ľudského organizmu? Alebo existoval ušľachtilejší spôsob, ktorý však ostal všeobecne nespoznaný, pretože človek začal dôverovať obmedzenému zmyslovému vnímaniu rozumu  viac než tomu, čo duchovne  a intuitívne cítil? 

      Odpoveď je možné predvídať. V okamihu, keď človek zabudol na zázračné schopnosti ducha a obmedzené zmyslové vnímanie rozumu povýšil nadovšetko, začal logicky považovať pitvu za jediný a najvyšší spôsob poznávania organizmu. Vo svojom druhu vnímania totiž inak ani konať nemohol. Veď nič iné nepoznal. 

      Ak by však spoznal a rozvíjal výnimočné schopnosti ducha mohlo sa všetko vyvíjať zásadne odlišným spôsobom. Telo by v jeho zákonitej funkcii nebolo poznávané a liečené inakšie, než zjemneným vnímaním prúdov telesných energií, ktorých vyváženie je rozhodujúce pre stav harmónie a zdravia. A nie len to, plným využitím rozvinutých duchovných schopností by človek dokonca dokázal intuitívne aj presne spoznať základnú anatomickú štruktúru tela bez „krvavého zásahu“.  

     Je tiež potrebné mať na zreteli ešte aj ďalšiu skutočnosť. Ak by sa ľudia v prvých etapách vývoja súčasnej civilizácie nenechali postupne ujarmiť obmedzeným zmyslovým vnímaním rozumu, zavládol by na Zemi dosiaľ nikým nepoznaný mier, pokoj a poriadok, vďaka ktorému by bol smrteľný úraz človeka, vyžadujúci si prípadný chirurgický zákrok, celkom vylúčený. Prípadné zdravotné ťažkosti by bolo možné liečiť prijateľnou formou znalým využitím darov prírody, samozrejme, v úzkej spolupráci s duchovnými a bytostnými pomocníkmi ľudí. Práve v tejto spolupráci by bol každý človek vždy včas varovaný pred prípadným zdravotným ohrozením a tým by sa mu celkom vyhol. Vlastne, aj dnes je každý takto varovaný, len si to vo svojej zaslepenosti neuvedomuje.  

     Vývoj ľudského bytia mohol teda napredovať aj celkom odlišným smerom, než je ten súčasný. Podľa toho by sa zákonite formoval aj všeobecný názor na medicínu a vývojové postupy, ktoré využíva. Možno preto považovať pitvu za skutočne opodstatnenú, ak sa na vývoj spoločnosti pozrieme z tohto pohľadu? Alebo je len prejavom úpadku ľudského ducha vo Stvorení? Úpadku, prejavujúceho sa úplnou neschopnosťou človeka poznávať realitu bytia tým najcennejším, čo bolo každému Stvoriteľom zverené – citom? 

     Všeobecne možno konštatovať, že „poznanie“ ako také je nesmierne významnou hodnotou v ľudskom živote. Túto hodnotu však možno nadobudnúť spôsobom dôstojným i nedôstojným a na to je potrebné prísne dbať, ak má nastať osobnostný vzostup ľudí. Veď aj na kúpu domu si možno zarobiť poctivou prácou, ale i krádežou. Niku predsa nenapadne tieto dva postupy považovať za morálne rovnocenné len preto, že dosahujú rovnaký cieľ. Ten prvý, je dokonca trestný. 

     Pitva je masaker ľudského tela. Je jedným z najväčších legálnych zneuctení ľudskej dôstojnosti. Kto pitvu niekedy videl, iste pozná váhu a pravdivosť týchto slov.  Preto môžem poradiť každému lekárovi, aby ak môže, pitvu nikdy neindikoval. Jej duchovné následky na dušu umierajúceho sú veľké.  

TL, priaznivec stránky : www.ao-institut.cz