Cesta k Svetlu

Pri pohľade do histórie zisťujeme, že nevyhnutná vzájomná konfrontácia medzi kresťanstvom a pôvodnou duchovnosťou Slovanov prebehla v podstate tým najhorším spôsobom, akým vôbec prebehnúť mohla. Duchovno dávnych Slovanov bolo totiž kresťanmi vnímané ako čisté pohanstvo, čiže ako čosi, čo nemá žiadneho práva na existenciu. To reálne znamenalo rôzne sankcie, perzekúcie, potláčanie, prenasledovanie, či dokonca priamu fyzickú likvidáciu.

„Vážený pán bloger. Patrím k ľuďom s duchovným zameraním, ale mnohé Vaše príspevky vnímam ako samú negáciu. Preto Vaše jednostranné názory („čo je zlé“) väčšinou už ani nečítam. Avšak nedávno som to opäť skúsil … a tá energia, ktorá z toho vychádza je len negatívnou reakciou na to, čo práve je ... čo asi ťažko niekomu pomôže. Vaše pohľady postrádajú zameranie pozornosti na to, čo pomáha a čo by sa mohlo urobiť pre zlepšenie situácie.“

Táto jeho spravodlivosť spočíva v tom, že dosiahnutie toho najvyššieho a najvznešenejšieho, čo v ľudskom živote vôbec jestvuje je prístupné každému z nás absolútne rovnako. Každý z nás môže totiž dosiahnuť spojenia so Svetlom svojho Pána a Vládcu. Každý z nás má k tomu všetky predpoklady. Každý z nás je schopný získať prostredníctvom vlastného prežitia neotrasiteľné presvedčenie o jeho súcnosti.

Existujú veci, ktoré podvedome tušíte až do chvíle, kedy sa stretnete s ich jasnou verbálnou formuláciu. Presne takto som sa nedávno stretol s názorom istého mladého človeka, ktorý pracoval v troch západných krajinách a tvrdil, že všade cítil určitú nadradenosť voči nám. Voči Slovanom z východnej Európy.

Ľudia asi veľmi neuvažujú nad tým, akým spôsobom bude naložené s ich fyzickým telom po ich smrti. Veď napokon, potom im to môže byť jedno, pretože podľa ich názoru už nebudú aj tak nič cítiť. Omyl! Zásadný a osudný! Ide o omyl, spôsobený našim bezduchým materializmom, ktorý žiaľ prinesie mnohým ľuďom obrovské utrpenie.