Cesta k Svetlu

Skúsme sa na chvíľu vžiť do postavenia človeka, pokúšajúceho sa zorientovať v súčasnej nepriehľadnej spleti rôznych duchovných smerov a učení. Do postavenia človeka, ktorý sa v zmesi toho všetkého snaží nájsť to pravé. Ak bude mať šťastie, po mnohých peripetiách napokon narazí na kresťanstvo a jeho hodnoty. Pozná ho, ako vrchol všetkých duchovných snáh a začne so záujmom skúmať základy tohto, pre neho úplne nového učenia.

Existujú obdobia v roku, ako napríklad Vianoce, alebo Veľká Noc, kedy sa v Európe, ako nejaký archaický pozostatok jej kresťanskej minulosti zvykne oveľa intenzívnejšie vyslovovať slovné spojenie: Božia Láska. A táto Láska vraj miluje absolútne všetkých bez rozdielu, čím v pohodlných a konzumných ľuďoch dneška vytvára ilúziu akejsi neobmedzenej láskyplnosti, prúdiacej ku ním od Stvoriteľa.

To je ale zapadákov! To je ale nuda! Veď sa tu vôbec nedá kam ísť a niet čo robiť! Takto hovoria a uvažujú mnohí mladí ľudia na dedinách, alebo v malých mestečkách. Skutočný, pravý a plnohodnotný život je podľa nich iba vo veľkých mestách so všetkými ich možnosťami, zábavou a rozptýlením. A preto neraz natrvalo odchádzajú zo „zapadákova“ svojho rodiska, aby si užili svojho života tam, kde to naozaj žije.

Neuveriteľná je naivita ľudí, ktorí sa dali opäť zmanipulovať v prospech zámerov oligarchie. Za francúzskeho prezidenta totiž zvolili Emmanuela Macrona, čiže bábku v rukách elity, ktorá bude poslušne plniť jej vôľu a uskutočňovať jej zámery. Bude stáť nie v službách francúzskeho ľudu, ale v službách oligarchie a nenásytných globalistických elít, čo sa s najväčšou pravdepodobnosťou prejaví divokým a neriadeným pokračovaním prisťahovalectva, rozpredávaním francúzskych strategických podnikov Nemecku a USA, alebo tvorbou zákonov v prospech najbohatších a v neprospech obyčajných ľudí. To povedie k ďalšiemu ožobračovaniu tých, čo nemajú mnoho a k ďalšiemu bohatnutiu tých, čo majú veľa.