Cesta k Svetlu

Nízke dobro je dobro egoistické súčasného typu, zamerané hlavne na osobný prospech jednotlivca, ktorý uvažuje iba v intenciách pojmov „ja“ a „mne“. Dobro vyššie, čiže dobro skutočné a pravé je dobrom všeobecným, záujmy jednotlivca vysoko presahujúcim, pri ktorom človek uvažuje v intenciách pojmov „my“ a „nám“. Nie však úzkoprso, ale v tom najširšom možnom slova zmysle!

Duch človeka je iskra nesmrteľnosti, ktorá sa skrýva v každom z nás. Ale pozor! Táto iskra je iba potenciálom nesmrteľnosti! Iba možnosťou jej rozvinutia, čo znamená, že ak v sebe tento potenciál plne neaktivujeme a nezrealizujeme, zahrabeme to najdrahocennejšie, čo máme. Premrháme totiž svoju šancu na dosiahnutie nesmrteľnosti ducha tým, že svoj život premárnime honbou za vecami druhoradými a podružnými. Za vecami hmotnými.

Žijeme v dobe maximálneho rozkvetu pokrytectva a tento fakt nebude žiadnou novinkou pre nikoho, kto je len trochu vnímavý. A jedným z mnohých pokrytectiev je napríklad to, že ľudia, ktorí svojim bezohľadným jednaním spôsobujú iným zlo sa zároveň stavajú do úlohy humanistov a dobrodincov. Vždy ale riešia len dôsledky a nikdy sa nezamerajú na samotnú podstatu problému. To by totiž znamenalo nevyhnutnú zmenu správania sa ich samotných, čo doteraz nikto z týchto takzvaných dobrodincov neurobil.

Absolútne nič v prírode sa nedeje samo od seba! Všetko v nej je dokonale riadené! No a inteligencia, ktorá to riadi bola starovekými národmi, či už Slovanmi, Germánmi, Grékmi, alebo Rimanmi personifikovaná a zosobnená do podoby „bohov“, ktorých uctievali. Každý z nich mal na starosti celkom konkrétny druh prírodného diania, pričom dávne národy túto inteligenciu naozaj reálne vnímali a dokázali s ňou aj komunikovať.

Ľudia sa točia stále iba dookola, slepo upriamení iba na hmotné. Ich zásadný hodnotový omyl sa všade okolo nich prejavuje hromadiacim sa bahnom nemorálnosti, bezcharakternosti a bezohľadnosti. Ale oni sú slepí a hluchí! Nechcú vidieť hlbokú mravnú a ľudskú devastáciu spoločnosti, ku ktorej prispievajú aj oni sami svojou vlastnou honbou za falošnými hodnotami. Tí bohatí prispievajú bohato a tí chudobnejší chudobnejšie. Každý sám podľa svojich možností prikladá do stále rastúceho bahna vlastný diel nečistoty.

Aká bola duchovnosť našich slovanských predkov pred príchodom Cyrila a Metoda? Je naozaj iba nejakými bájami to, v čo verili, čo uctievali a čo považovali za realitu? Kým boli v skutočnosti ich takzvaní „bohovia“?

Hľa, Svetlo a Sila veľkého, jediného a vševládneho Boha prúdia stvorením! A ty, nepatrný a malý človiečik, ktorý si iba zrnkom prachu pred nezmernosťou majestátu Najvyššieho môžeš i napriek všetkej svojej nepatrnosti stáť v žiare jeho Svetla a v prúde jeho Sily. Ak len trochu chceš, môžu ťa podporovať, ochraňovať a pomáhať ti. Môžu prepožičať večné trvanie všetkým tvojim dielam. Môžu ti priniesť víťazstvo a zdar vo všetkom, čo činíš.

Aby sme sa mohli slobodne rozhodovať, musíme mať objektívne informácie. Žiaľ, realita je iná! V reálnom živote je vyvíjaná snaha, aby sme objektívne informácie nemali. Snaha, aby sme ich mali skreslené, jednostranné a neobjektívne, na základe čoho sa budeme síce rozhodovať slobodne, ale silne ovplyvnení zámerným informačným skreslením reality.

Ježiš hovoril, že máme nastaviť aj druhé líce, ak nás niekto udrie po jednom. On sám sa však podľa tejto zásady nezachoval. Keď bol totiž vypočúvaný pred veľkňazom, jeden zo sluhov ho udrel, ale on nenastavil druhé líce, ale ohradil sa: „Ak som zle hovoril, usvedč ma z toho! Ak však správne, potom prečo ma biješ?!“ Ako vysvetliť tento rozpor? Prečo Ježiš nerešpektoval vlastné slová?

Ide o film, ktorý osloví najmä mužov. Ale v tom najčistejšom a najpozitívnejšom slova zmysle. Je to totiž film najmä o hrdinstve. O hrdinstve, o cti, o láske, o boji za dobro a o pevnej viere v Stvoriteľa.

Život, alebo smrť! Dobro, alebo zlo! Pokoj, alebo nepokoj! Múdrosť, alebo hlúposť! To prvé je neoddeliteľne spojené s rešpektovaním Vôle Najvyššieho a jeho Zákonov, kým to druhé je naopak spojené s ignorovaním jeho Vôle a jeho Zákonov. To prvé je spojené s bohatým požehnaním všetkého dobrého, kým to druhé s cestou zla a nešťastia.

Dnes už asi málokto pozerá ruské filmy o boji proti nemeckému fašizmu v období druhej svetovej vojny. Filmy na túto tému vznikajú v Rusku aj v súčasnosti, a napriek určitým veciam, ktoré by sa im dali vytknúť, pretože nakoniec každému filmu sa dá niečo vytknúť, sú vo všeobecnosti nositeľmi jedného veľmi hlbokého posolstva.

Milióny ľudí celého sveta obdivujú výšku životnej úrovne západnej Európy a USA. Milióny ľudí by chceli žiť v rovnakom blahobyte a mať rovnako vysoké mzdy. Čo si však neuvedomujú je skutočnosť, že tento blahobytný spôsob života nie je trvalo enviromentálne udržateľný.

Ako hore, tak i dolu! Ako na nebesiach, tak i na zemi! Ako sa v noci na nehybnej hladine jazera zrkadlí celá veľkoleposť hviezdnej oblohy, presne tak sa môže v našom vnútri a mysli zrkadliť múdrosť ducha.

Existujú ľudia, ktorí sú veľkými priaznivcami Slovanov a slovanstva v jeho najautentickejšej podobe, s ktorou je neoddeliteľne spojené naše pôvodné, dávne duchovno. Avšak žiaľ, mnohí z nich majú jednu neblahú črtu. A síce, priam neprekonateľnú antipatiu voči kresťanstvu. Majú na to samozrejme mnoho oprávnených dôvodov, ale treba si uvedomiť, že tým veci Slovanstva v skutočnosti veľmi škodia. A my si teraz ukážme, v čom konkrétne spočíva táto škoda.

Je žiaľ objektívnym faktom, že kresťanstvo spôsobilo počas svojej dlhej histórie veľké množstvo zla. Má na svedomí veľa bolesti, nešťastia a dokonca i ľudských životov. Viď križiacke vojny, inkvizícia a podobne. A práve kvôli všetkej tejto historicky objektívne dokazateľnej negativite dnes veľa ľudí na kresťanstvo zanevrelo. Odvrhujú ho ako celok, pričom si ale neuvedomujú, že tým zároveň odvrhujú i vysoké duchovné učenie, ktoré by im mohlo výrazne pomôcť v ich osobnom, čisto ľudskom vývoji, ale predovšetkým v ich vývoji duchovnom.

Existujú ľudia ktorí tvrdia, že mechanizmus fungovania prírody je riadený určitým druhom vedomej inteligencie. Že jednoducho všetko, čo sa v prírode deje sa nedeje len tak samo od seba. Stojí za tým inteligencia a tá to spravuje. No a niektorí jedinci, schopní vnímať i veci, bežným okom neviditeľné, ju môžu aj reálne vidieť a komunikovať s ňou.

Skutočná pravda o veciach sa neraz skrýva v samotných slovách, ktoré tieto veci označujú. A presne tak je to aj s pojmom pohlavný a so všetkým, čo sa za ním skrýva. Toto slovo samotné nám totiž naznačuje, že to po - hlavné má nasledovať až po čomsi hlavnom. Že pohlavné nemá v človeku stáť nikdy vyššie, ako to hlavné.

Absolútne nikomu nebolo možné prehliadnuť mimoriadne, až doslova africké horúčavy tohto leta. Boli najväčšími za celú dobu hydrometeorolgických meraní na našom území. Sucho, doprevádzajúce horúčavy negatívne poznačilo množstvo i kvalitu obilovín v tohtoročnej žatve a s najväčšou pravdepodobnosťou negatívne poznačí i úrodu jesenných plodín.

Nadbytok informácií z duchovnej oblasti môže mať za následok až dokonca čosi takého, ako je duchovná smrť. Ale presne rovnako je to aj s ich fatálnym nedostatkom. Kvôli lepšiemu pochopeniu môžeme použiť príklad výživy nášho fyzického tela. Ak dlho trpíme hladom, môžeme zomrieť. Ale rovnako môžeme zomrieť i vtedy, ak sa dlhodobo prejedáme. Každý extrém je totiž škodlivý.