Cesta k Svetlu

Na Slovensku bolo zaznamenané množstvo slovných, a ojedinele aj fyzických útokov na zdravotníkov, očkujúcich obyvateľstvo. A nabralo to až také obrátky, že zdravotníci museli očkovať pod ochranou polície. Vláda narýchlo uzákonila zvýšenie trestov za takéto počínanie, aby reštrikciami zabránila ďalším útokom.

Existujú udalosti, ktoré nám dokonale ukazujú fungovanie vesmírnych zákonitostí. A jednou z nich je aj to, čo sa stalo v Afganistane, kde negramotní pastieri kôz vyhnali zo svojej krajiny vojakov najmocnejších armád sveta.

V súčasnosti žijeme v čase postupného rúcania všetkého starého a nesprávneho. Kto to vidieť chce, ten to vidieť musí. Musí vidieť, ako starý systém usporiadania vecí vykazuje čoraz zreteľnejšiu neschopnosť a čoraz väčšiu absenciu životaschopnosti. A snahy naprávať to a zlepšovať to problémy ešte zhoršujú, pretože domnelé lieky na chorobu sú ešte horšie, ako choroba samotná. Staré sa rúca, lebo stálo na nesprávnom základe a po jeho zrútení bude treba začať budovať na novom základe.

„A odpusť nám, ako i my odpúšťame svojim vinníkom!“ Ignorovanie týchto slov, neodpustenie a z neodpustenia prameniaca nenávisť priviedli náš svet k nebezpečenstvu vojenského konfliktu, ktorý môže byť fatálny. Ktorý môže prerásť do veľkej vojny na Európskom území tak, ako si to želajú USA, aby sa naplnil scenár z druhej svetovej vojny, kedy si Európa vzájomne pustila žilou a USA to ekonomicky a geopoliticky vynieslo na vrchol. Deduško Biden je totiž nástrojom agresívnych mocenských síl, ktoré potrebovali odstrániť Trumpa a dosadiť namiesto neho svoju bábku, aby mohli opäť pokračovať vo svojich vojenských dobrodružstvách a provokovať Rusko.

Katastrofický duchovný stav ľudstva privodil katastrofu v podobe pandémie, ktorú v súčasnosti prežívame. A preto by sme mali popri všetkých opatreniach proti šíreniu vírusu myslieť aj na duchovné opatrenia, pretože len nimi môžeme eliminovať skutočné, vnútorné podhubie tejto epidémie. A len na základe toho potom začnú nevyhnutne poľavovať aj jej vonkajšie dôsledky, proti ktorým doteraz neúspešne bojujeme všetkými tými vonkajšími obmedzeniami a opatreniami.

Vo vzťahu k vakcinácii proti pandémii existujú dve kategórie ľudí. Jedni doslova čakajú na vakcínu. Absolútne dôverujú vedcom, ktorí ju vyvinuli, a sú ochotní bez akýchkoľvek námietok dať sa čo najrýchlejšie zaočkovať, aby sa mohli čo najrýchlejšie vrátiť k starému dobrému spôsobu života.

V súčasnosti žije na našej planéte obrovské množstvo ľudí, ktorí neveria v nijakého Stvoriteľa. Neveria v neho preto, lebo si myslia že neexistuje, pretože jeho existenciu sa hmatateľne a fyzicky ešte nikomu nepodarilo dokázať. A načo potom veriť v niečo, čo o čom sa nie je vôbec možné presvedčiť, či je to reálne?

Keď v minulých dobách čelili naši predkovia pandémiám veľkého rozsahu, pristupovali k ním úplne iným spôsobom, než my dnes. Videli v nich totiž v prvom rade podnet k pokániu. Videli v nich výstražne zdvihnutý prst Boží, upozorňujúci ich na to, že robia niečo zle. Že žijú nesprávne a že to treba zmeniť.

Človek si myslí, že už videl a čítal toľko negatívneho, že ho nič neprekvapí. Ale opak je pravdou, pretože hranice sa ustavične posúvajú. A posúvajú sa až do najdivokejších absurdností. Až k úplne otvorenému priznaniu k službe negatívnemu, čiernemu, temnému a satanskému princípu tak, ako to urobil slovenský spisovateľ Jozef Karika vo svojej knihe „Strach“. V jej závere totiž otvorene hovorí o svojej službe tomuto princípu. A to prostredníctvom šírenia strachu a úzkosti formou písaného slova.

Začnem krátkym poučným príbehom: Veľmi dlho nepršalo a miestny farár vyzval dedinčanov, aby prišli do kostola a modlili sa za dážď. Prišli úplne všetci, a ako tak sedeli v kostole a modlili sa, farár po nich prechádzal svojim pohľadom, až uvidel male dievča, ktoré si so sebou prinieslo dáždnik.

Ak sa človek pozorne pozerá okolo seba a trochu hlbšie uvažuje nad tým čo vidí, je mu čoraz jasnejšie, že za všetkým, čo sa deje v súvislosti s koronavírusovou krízou je oveľa viac, než sa na prvý pohľad zdá. Je totiž za tým vidieť majstrovský ťah šachového veľmajstra, ktorý hrá partiu s niekým, o niekoľko kategórii slabším. Tento šachový veľmajster vie celkom presne, čo jeho ťah vyvolá a ako bude musieť v odozve reagovať jeho súper.

Na túto tému bolo popísané veľa, ale vždy išlo len o hmlisté a neurčité predstavy. Išlo len o obrazné opisy čohosi, čo vyzerá ako nejaká dávna povesť, alebo rozprávka. Ako niečo bájne a mystické, čo si človek síce vypočuje, ale nevie si s tým rady.

Všetko, čo sa deje okolo nás, nám chce niečo povedať. Chce nás niečomu naučiť. Chce, aby sme niečo pochopili. No a takýmto posolstvom je aj súčasná koronavírusová kríza. Skúsme sa preto pozrieť na to, k čomu nás chce dotlačiť. Lebo celosvetová dôraznosť, s akou sa tak deje, si nevyhnutne vyžaduje naše plné pochopenie situácie.

Nedávno som mal možnosť nahliadnuť do knihy o skupine Queen. Hovorilo sa v nej najmä o zákulisí rôznych turné, ktoré táto veľmi úspešná skupina absolvovala v druhej polovičke sedemdesiatich rokov. Išlo o pohľad jedného z členov kolektívu pracovníkov, takzvaných „bedňákov“, majúcich na starosti aparatúru a ozvučenie.

Mnohí ľudia počúvajú pri svojej práci rozhlas, ako určitú zvukovú kulisu. Ak patríte medzi nich, asi vám neušlo, že veľa moderátorov priam oplýva radostným nadšením a entuziazmom. Akoby tesne pred reláciou užili nejaké zázračné pilulky šťastia. Za každú cenu sa snažia vyvolať dojem pohody a dobrej nálady.

Skutočnosť, že ekologické aktivity boli v súvislosti s Gretou Thunberg a ľuďmi, čo stoja za ňou v značnej miere sprofanované neznamená, že teraz máme mávnuť nad všetkým rukou tak, ako to mnohí s radosťou urobili. Zásadný obrat v našom vzťahu k prírode je potrebný, ale nevedie cestou vyrúbenia nových daní a ďalšieho, podobného sofistikovaného zarábania na obyčajných ľuďoch pod zámienkou boja za ekológiu. V skutočnosti však kvôli stále väčšiemu hromadeniu ziskov tak, ako vždy. Bábkou a nástrojom v rukách práve tohto typu ľudí sa stala naivná Greta Thunberg.

Tým omylom je vnímanie kríža a pohľad naň. Existujú totiž dva druhy krížov, o ktorých budeme hovoriť. A to kríž rovnoramenný a kríž kresťanský, s predĺženým zvislým ramenom.

Búrka, ktorá sa strhla vo štvrtok popoludní 22. augusta 2019 v Tatrách sa stáva čiernym dňom v ich histórii. Na slovenskej strane bol usmrtený jeden človek a niekoľkí boli zranení, avšak epicentrom nešťastia sa stala poľská strana, kde zahynuli štyria ľudia a 157 bolo zranených.

Ak sa pozrieme do Biblie, konkrétne do Starého zákona, židovský národ je v ňom vyslovene varovaný pred tým, aby uzatváral manželstvá s príslušníkmi iných národov Kanaánu a nemiešal sa s nimi.

Bez toho, že by sme si to vôbec uvedomovali, je každý z ľudí neobmedzeným vládcom v dvoch obrovských ríšach. A to v ríši svojich vlastných, živých citových foriem, a zároveň v ríši svojich vlastných myšlienkových foriem.