Cesta k Svetlu

Lidská společnost na Zemi je nyní podobna pacientu, jenž nejenže není již schopen vlastního sebeuzdravení bez zůstatku trvalých následků, ale nachází se ve stavu, kdy dochází ke stále masivnějším kolapsům jeho důležitých životních orgánů.

Je krásne vnímať, ako sa malé semienko stromu stáva výhonkom a potom mocným stromom, ktorého vetvy sa ako rozpažené ramená tela rozťahujú nahor k slnku, do voľného priestoru. Ale to nie je všetko, rovnako krásne je i veľkolepé tušenie tajomstiev, čakajúcich na svoje odhalenie celé desaťročia v samotnom kmeni stromu a to až do chvíle, kým sa nenájde ich objaviteľ.

Predstavte si obrázok znetvoreného novorodenca a pod ním nápis: Jemu právo na život odňaté nebolo! Takzvaní materialistickí humanisti a zástancovia interrupcií, apelujúc na city ľudí, chceli takýmto drsným spôsobom vyjadriť, že predsa len existujú prípady, kedy by bolo omnoho humánnejšie, aby sa určitý ľudský jedinec radšej nebol vôbec nenarodil.

Pozorne si prečítajme dve nasledovné vety. Prvá: Nie som proti. Druhá: Nie, som proti. Obyčajná čiarka dokázala zmeniť ich význam. So súhlasného stanoviska v prvej vete sa stal nesúhlas, vyjadrený druhou vetou. No a presne takto isto došlo aj k posunu vo výklade pravdy o Kristovej smrti, ktorý zomrel nie ZA naše hriechy, ale PRE naše hriechy. A to je obrovský rozdiel.

Žiaľ, pozemskí ľudia prekrútili a pokrivili pravý význam poslania Ježiša Krista a prispôsobili si ho tak, aby vyhovoval ich duchovnej pohodlnosti.

Ako by ste sa pozerali na človeka, ktorý schvaľuje vraždu? Ako na zločinca a potencionálneho vraha! Ako sa možno pozerať na kresťanský svet, ktorý považuje vraždu Ježiša Krista za nevyhnutnosť, pretože bez nej by vraj nemohol byť svet spasený?

Nasledovný text vznikol na základe jedného názoru, ktorý jednoducho nemohol byť ponechaný bez zodpovedajúceho vysvetlenia. Citujem:

Ak pochopíme, že myšlienkové postoje človeka zreteľne vyjadrujú duchovný stav jeho vnútra, pretože základ myšlienok vzniká z chcenia, z formovania túžob vnútra, potom je možné povedať, že dnešný duchovný stav najväčšej časti ľudstva sa javí ako stav zmätenosti, bezradnosti a úpadku.

Rozumovo – materialistický pohľad na svet je pohľadom obmedzeným. No a to, čo je obmedzené, nemôže plodiť nič iného, ako obmedzenosť. Súčasná finančná a hospodárska kríza nie je teda nijakým náhodným javom, ale logickým, ba nevyhnutným prejavom obmedzenosti rozumového materializmu. Práve prostredníctvom nej je nám daná príležitosť nahliadnuť a uznať jeho obmedzenosť.

Tak konečne už máme slobodu, vravia mnohí, pričom väčšina z nich si ju spravidla zamieňa so svojvoľnosťou, s možnosťou robiť si čokoľvek, čo sa mi len zachce, s čím sa nedostanú do vyslovene priameho stretu so zákonodárstvom dnešného štátno-právneho systému. To, čo nie je priamo zakázané, to je teda pre väčšinu dovolené. A čo aj nie je dovolené, to si možno beztrestne dovoliť pokiaľ má človek dostatok peňazí. Takže v skutočnosti je vlastne dovolené všetko. Zhruba takýto je teda dnešný „ideál“ slobody a možnosti prejavovania slobodnej vôle.

Človek je bytosťou duchovnou a táto jeho duchovná podstata sa prejavuje v cite. V cite srdečnosti, v ľudskom teple a dobroprajnosti! Cit, ľudskosť a srdečnosť by preto mali byť určujúcimi vo všetkom, čo ľudia, ako duchovné bytosti myslia, hovoria a konajú.

Z dielne Slovenského občianskeho združenia pre posilňovanie mravov a ľudskosti vyšiel prednedávnom text, pojednávajúci o negatívnych duchovných dôsledkoch transplantácie. Hoci bol mienený ako pomoc a dobrá rada, u mnohých ľudí sa stretol s odporom a nepochopením.

Bombastický vstup našej planéty do nového roku 2009 sa musel javiť človeku, schopnému nahliadnuť aspoň trošku hlbšie pod povrch, ako kŕčovitá snaha zakryť a zastrieť celkovo nesprávnym spôsobom nastavený systém vecí a vzájomných vzťahov, ktorý už dostáva prvé veľké trhliny a pomaly sa začína rozsýpať.

Neraz bez zlého chcenia, v naivnej viere a v nevedomosti je z mnohých strán možné počuť, že človek je božský, že každý z nás má Boha v sebe, hovorí sa o osobnom vzťahu k Bohu, o tom, že sme božími deťmi a tak ďalej.

Vážená Asociácia organizácií spisovateľov Slovenska, vydávajúca časopis Romboid. Popudom k napísaniu tohoto listu bolo nahliadnutie do jedného z čísel Vášho časopisu (číslo 2. rok 2005), v ktorom na mňa veľmi negatívne zapôsobil „literárny útvar“ pána Hvoreckého s názvom „Svedkovia Svetla“.

Po roku sa teda zase priblížil čas Vianoc, pravidelne nám pripomínajúci nesmierny dar, ktorý kedysi dávno darovalo Svetlo tejto Zemi. Bola ním Pravda v pozemskom tele, ukazujúca ľudstvu pravú cestu k duchovnému, ale zároveň aj k trvalo udržateľnému, hmotnému vzostupu.

Už takmer sedemnásť rokov pracujem ako špecializovaná setra na jednotke intenzívnej starostlivosti a často sa starám o ľudí, ktorí tam v ťažkostiach a neopísateľných bolestiach dožívajú svoj život. S nikým som o tom doteraz nehovorila, ale keď vidím týchto ľudí trpieť bez šance na uzdravenie, kladiem si otázku, či má ich život ešte nejaký zmysel.

Takmer všetky veľké svetové náboženstvá čerpali vo svojich začiatkoch priamo z Pravdy a ich úlohou bolo túto Pravdu chrániť, rozvíjať a vnášať do povedomia, ako aj do reálneho života celej spoločnosti. Žiaľ, to pôvodne zdravé a správne vždy postupom času prerástlo ľudskými názormi, ľudským chcením a ľudskými hmotnými potrebami až natoľko, že pod týmito nánosmi bola nakoniec celkom udusená a zasypaná Pravda, ktorej mali všetky náboženstvá pôvodne slúžiť.

Mnohí otvorení ľudia, zoznamujúci sa s problematikou reinkarnácie, bývajú často zarazení skutočnosťou, že východné náboženstvá pripúšťajú možnosť vtelenia ľudskej duše do zvieracieho tela. Člověk je však človekom a zviera zvieraťom! Sú to dva úplne rozdielne druhy, odlišujúce sa svojou vnútornou podstatou a preto v žiadnom prípade nemôže dôjsť k ich vzájomnému zmiešaniu!

Dnes, kdy většina lidí nespoléhá na svůj zdravý (selský) rozum v situacích, kdy jde pro ně o to snad nejcennější, o jejich zdraví, mají farmaceutické firmy žně. Důvěřujeme možná až přespříliš předepsaným „lékům“, namísto toho abychom zabrousili do své minulosti, čím nás například léčívaly naše babičky či prababičky. A tak farmaceutický průmysl může vydělávat stále více a více, dokud nepochopíme, oč tu vlastně jde. Více naleznete v následujícím článku.