Cesta k Svetlu

Prečo teda vo východných kultúrach existuje takáto možnosť? Pozrime sa na kresťanstvo s jeho dvetisícročnou históriou. Takzvaní „kompetentní“ ľudia ho „vylepšovali“ až do tej miery, že z neho úplne vylúčili prvotné vedenie o prevteľovaní duší. Došlo k tomu na cirkevnom kocile v Konstantinopole v roku 553.

Podobným „vylepšeniam“ sa však nevyhli ani ostatné náboženstvá. A keďže mnohé z nich sú v porovnaní s kresťanstvom omnoho staršie, v ich vieroukách sa práve z tohoto dôvodu nachádza i väčšie množstvo ľuďmi vnesených omylov.

Reinkarnácia je teda jednou zo zákonitostí vo stvorení, bez ktorej by vôbec nebolo možné uspokojivo a logicky vysvetliť mnohé javy, ktoré nám prináša každodenný život. Ak totiž vychádzame z predpokladu, že Stvoriteľ je ku nám všetkým absolútne spravodlivý prečo teda, ak máme prežiť na zemi iba jeden, jediný život, nás všetkých nepostavil na úplne rovnakú štartovaciu čiaru? Prečo sa niektorí rodia zdraví a iní chorí, či postihnutí, niektorí v bohatstve, iní v núdzi a tak ďalej. Aká je v tom spravodlivosť?

Dá sa ale vôbec pripustiť, že Stvoriteľ a jeho dokonalé Zákony, ktoré sú spravodlivosťou samou, môžu vytvárať podobnú, očividnú nespravodlivosť? Určite nie! Takýto dojem môže vztvárať iba konfrontácia neodškriepiteľnej reality rozdielnych životných podmienok ľudí s chybnou teóriou jediného pozemského života. Na základe tejto nesprávnej teórie sa totiž musí každý mysliaci človek zákonite dostať do rozporu s pojmom spravodlivosť.

No a práve v akceptovaní reinkarnácie, čiže možnosti opätovného pozemského vtelenia nájdeme jediné možné vysvetlenie toho, prečo sa niekto rodí chorý a naopak iný zdravý, niekto chudobný a iný zase v bohatstve. Práve táto zákonitosť totiž reprezentuje neúchylnú spravodlivosť Božiu, spravodlivosť, zahŕňajúcu celé naše bytie a nie iba krátky časový úsek jediného pozemského života. Na základe tejto Zákonitosti sa nám vracia presne to, čo sme kedysi vložili do stvorenia – ak to bolo dobro, tak dobro a ak zlo, tak nemôžeme očakávať nič iného, ako zlo.

Napríklad milionár, hovejúci si v pozemských radovánkach, pritom však nemilosrdne zdierajúci svojich blížnych, rodí sa v ďalšom živote v biede a nedostatku, aby na vlastnej koži zažil, precítil a zároveň odpykal všetko, čo on sám spôsoboval iným. Kto klamal, bude oklamaný, kto zabíjal, bude zabitý, kto týral, bude týraný, ale naopak, kto pomáhal, obdrží pomoc, kto obdarovával, bude obdarovaný a tak ďalej. Čo kto zasial, to aj zožne! Vôbec preto nie je náhoda v akom štáte, v akej rodine či v akých pomeroch sme sa narodili. Každému z nás sa dostáva presne toho, čo sme si zaslúžili!

Stáva sa však, že ak hodnotíme činy nejakého človeka, alebo aj svoje vlastné, nie vždy objavíme ich okamžité dôsledky, teda zákonitý spätný účinok, hoci ho očakávame. V bežnom živote nebýva vždy dobro odmenené dobrom, ani zlo rovnakou mincou. Stačí si spomenúť na ľudí, ktorí žijú v blahobyte a spokojnosti aj na úkor iných.

Ovocie ich činov v podobe spätných účinkov nevidíme okamžite preto, že ich kruhová dráha stvorením trvá istý čas. No a mnohí práve dôvodu z tohto časového posunu prestali veriť v platnosť Zákona spätného účinku - v spravodlivosť. Avšak skutočné bytie človeka nie je obmedzené na jeho jediný pozemský život, ako sa spravidla milne predpokladá, ale zahŕňa aj celé naše jestvovanie pred narodením i po pozemskej smrti. Ak nás teda spätný účinok nezasiahne v súčasnom živote, každopádne k tomu dôjde po telesnej smrti – v inej úrovni bytia, alebo až pri opätovnom pozemskom vtelení. Vskutku niet miesta na tomto ani onom svete, kde by sa bolo možné skryť pred ovocím vlastnej sejby.

Je preto veľmi úbohé, krátkozraké a poľutovania hodné, ak niekto v ilúzii jediného pozemského života získava moc, majetok, či akékoľvek iné výhody nečestne a na úkor druhého, pretože za každé spôsobené utrpenie bude sám s bezpodmienečnou určitosťou platiť vlastným utrpením. V obmedzenosti poznania dokonale charakterizovanom úslovím: „Veď žijeme iba raz a preto treba si užiť“ nachádzajú mnohí klamlivé seba ospravedlnenie vlastného nečestného jednania. Falošná sebaistota týchto ľudí pramení neraz i zo schopnosti rôznymi „šikovnými manévrami“ trvalo unikať pozemskej spravodlivosti. Budú ale veľmi nemilo prekvapení, keď sa po odložení pozemského tela dostanú do železných mlynov nepodplatiteľného súkolesia spravodlivosti Božej. Tu už nepomôže bezohľadnosť, peniaze, či dobrý právnik. Každý a bez výnimky bude vystavený prežívaniu všetkého, čo on sám spôsoboval iným.

A treba zvlášť upozorniť, že pykať budeme nielen za hmotne viditeľné skutky, ale za akékoľvek previnenie voči blížnemu, ku ktorému došlo trebárs hoci i len slovom, myšlienkou, alebo dokonca citom. Nesmiernym omylom je teda napríklad tvrdenie, že na myšlienky clo neplatí. Práve stav myšlienkového - vnútorného života každého z nás je východiskom všetkého, čo konáme. Lebo každé slovo i čin nevyhnutne predchádza myšlienka. V myšlienke má svoj pôvod všetko navonok prejavené! Ak si preto dáme záležať na čistote a pozitivite vlastného myslenia, nevyhnutne nám to prinesie zodpovedajúcu zmenu v reči i jednaní. Chce to iba trochu námahy. Každopádne môžeme potom s radosťou a bez obáv očakávať všetko, čo prostredníctvom neomylného Zákona spätného účinku v budúcnosti obdržíme. Či už tu, alebo na „druhom brehu“.

Ľudstvu a zvlášť kresťanskému svetu musí byť preto opäť odhalené toľko utajované a zavrhované poznanie o zákonitosti reinkarnácie, prostredníctvom ktorej sa samočinne naplňuje spravodlivosť Božia! Toto poznanie má jednotlivcami i celým národomi využité tak, aby im, či už v blízkej, alebo vzdialenej budúcnosti, prinieslo iba dobro, spokojnosť a šťastie. O tom, či sa tak aj naozaj stane, rozhoduje každý z nás už teraz, v tejto chvíli, a to kvalitou vlastných myšlienok, slov a činov!

M.Š.

Spolupracovník časopisu „Prebúdzajúce sa Slovensko“

http://www.pre-slovensko.sk