Cesta k Svetlu

Poznáte ten vtip, ako sedí chlapík v obývačke, pozerá televíziu, a zrazu mu niekto tichúčko zaklope na dvere? Chlapík vstane a otvorí. Pred dverami stojí malá kostrička a hovorí: „Svieca života vášho škrečka dohorela. Prišla som si po jeho dušu“.

Charakter našich obcí sa očividne mení. Nie sú to už totiž obce ako v minulosti, ktorých obyvatelia využívali svoje pozemky predovšetkým na pestovanie rôznych produktov pre vlastnú spotrebu. To znamená, že väčšinu celkovej rozlohy pozemku tvorila záhrada užitková a iba nepatrná časť bola vyhradená záhrade okrasnej.

Človek musí mať jasno v týchto dvoch zásadných veciach preto, aby mohol správne kráčať životom. Ich neznalosť a nejasnosť má totiž nevyhnutne za následok nesprávne nasmerovanie celého nášho bytia. Má za následok jeho nenaplnenie a nakoniec i jeho celkovú stratu. Aby sme teda raz svoje bytie úplne nestratili, poznajme kým v skutočnosti sme, aká je naša pravá podstata a aký má súvis s podstatou samotného Stvoriteľa?

Každému, kto len trochu uvažuje musí byť jasné, že všetko, čo je hmotné raz vzniklo a raz musí zaniknúť. Inými slovami povedané, že všetko hmotné podlieha nevyhnutnému kolobehu vzniku a zániku. Týka sa to každej rastliny, každého zvieraťa, každého človeka, ale v širšom meradle i našej planéty, našej slnečnej sústavy i celého nášho okolitého hmotného vesmíru.

Tento článok je hĺbkovou analýzou toho, prečo sú aj z duchovného hľadiska všetky protesty za slušné Slovensko kontraproduktívne a nikdy nemôžu priniesť nijaké zlepšenie situácie. Je už totiž najvyšší čas, aby konečne padol ustavične živený mýtus o tom, že hlavnú zodpovednosť za všetko zlé, čo prežívame u nás doma, alebo aj vo svete môžu politici, potom veľké nadnárodné korporácie a nakoniec svetová elita najmocnejších a najbohatších.

Nie všetko, čo sa nám z nášho subjektívneho hľadiska javí ako dobré, je pre nás dobré aj z hľadiska duchovného. Z hľadiska záujmov našej duše. Mali by sme preto už konečne pochopiť, že univerzum podlieha duchovným zákonitostiam a že pre ľudí, ktorých podstata je duchovná, majú byť práve tieto zákonitosti rozhodujúce.

Ten, kto nepripúšťa manipuláciu vo svete manipulácií je samovražedne naivný, a preto sa stáva ľahkou obeťou manipulácií. Presne tak, ako sme toho svedkami pri protestoch za slušné Slovensko. Poučme sa preto a poznajme onen zákerný mechanizmus manipulácie, lebo ak to nedokážeme, budeme aj naďalej manipulovaní podľa potrieb mocných. Budeme im slúžiť svojou naivitou a prvoplánovým bojom za ušľachtilé ideály. Budeme bojovať na námestiach, ale nie za naše, ale za ich ciele.

Dávne civilizácie si uvedomovali veľké nebezpečenstvo nekonečného blúdenia ľudských duší v záhrobí. Z tohto dôvodu vznikali knihy mŕtvych, ktorých účelom mala byť akási základná orientácia na druhom svete.

V predchádzajúcom článku sme hovorili o nástrahách, ktoré na nás číhajú po smrti na takzvanom druhom svete. Ale keďže tých nástrah je viac, ako obsiahne jediný text, budeme pokračovať a ukážeme si ďalšie nebezpečenstvá, aby sme ich poznali už teraz, aby sme ich mohli na druhom svete šťastne prekonať a aby pre nás nemuseli znamenať naše tragické zdržanie na celé tisícročia.

Ľudia by už počas svojho života na zemi mali začať nadobúdať určitú znalosť o druhom svete, kam raz odídu po svojej fyzickej smrti, aby nemuseli v jeho najrozličnejších úrovniach zbytočne stráviť celé stáročia. A nakoniec aby tam, ako ryby chytené do siete, nemuseli prísť v nevyhnutnom rozklade hrubej i jemnej hmoty o celé svoje bytie.

Nedávno som si opäť pozrel známy kultový film Matrix. Jeho skryté posolstvo má nám všetkým určite čo povedať, len ho je treba správne dešifrovať. A práve o toto dešifrovanie sa teraz pokúsme, aby sme aj my nemuseli celý svoj život prežiť len ako ozubené, nevedomé kolieska v iluzórnej realite matrixu, predstierajúcej skutočný život, zatiaľ čo skutočnou, nedôstojnou realitou je realita nášho zotročenia.

Súčasný človek je nútený plánovať do ďalekej budúcnosti. Týka sa to trebárs sporenia na dôchodok, čo pre mnohých mladých znamená budúcnosť, vzdialenú celé desaťročia. Je určite správne, že človek uvažuje a koná takto zodpovedne. Žiaľ, nie je však veľa takých, ktorí sú schopní plánovať a myslieť na vlastnú budúcnosť v ešte oveľa vzdialenejšom horizonte. V horizonte toho, čo sa s nimi stane po smrti, čiže po opustení fyzického tela. Len naozaj málokto sa snaží predvídavo zabezpečiť aj tam, na druhom svete podobne, ako sa pravidelným sporením zabezpečujeme na svoj dôchodok.

Nedajte sa nikým a ničím vyprovokovať k akejkoľvek majdanizácii Slovenska. Dvojnásobná vražda môže byť provokačný impulz. Mohla byť vykonaná práve za týmto účelom. Pozrite sa na PIETNU SPOMIENKU pred Úradom vlády SR 2.3.2018 (večer). Nijaký slušný človek nemôže chcieť zmenu takýmto spôsobom:

Istý pán, ktorý sa volá Karel Kříž, vo svojej knihe „Tajemství a síla slova“ hovorí o spôsobe, akým je možné dešifrovať skrytý a hlboký význam slov. Za pomoci využitia jeho metódy sa teraz spoločne pozrime na nesmierne zásadné posolstvo, skrývajúce sa pre nás všetkých v slove „budúcnosť“.

Správa z tlače: Mesto Piešťany siahlo po cenzúre umenia a spôsobilo škandál medzinárodných rozmerov. Primátor mesta Miloš Tamajka a nová riaditeľka galérie Fontána Marta Jurčová dali z hlavnej siene zvesiť obrazy legendárneho českého maliara Jiřího Načeradského a presunuli ich do bočného vestibulu. Prekážalo im zobrazenie nahých ľudských tiel.

Jedným z najradikálnejších tvrdení stúpencov Véd je, že Ježiš Nazaretský nikdy fyzicky neexistoval. Ide vraj len o židmi čisto literárne vytvorenú postavu, ktorej učenie bolo odkopírované a prebraté od gnostika Šimona Mága.

Priaznivci Véd považujú židokresťanstvo za padlé náboženstvo. Veľké rozšírenie tohto náboženstva má podľa nich na svedomí takmer všetko zlo na svete. A to nie len vojny a vraždenie, ktoré sú v podstate prinášaním hromadných rituálnych krvavých obetí, ale má na svedomí i rozkvet všetkých ostatných negatívnych a nízkych vlastností, ku ktorým sú veriaci nabádaní priamo v Biblii.

V predchádzajúcom článku sme dali priestor zdrvujúcej kritike židokresťanstva z pohľadu priaznivcov Véd, ktorí tvrdia, že ide o nízky kult uctievania božstva zeme a hmoty. Spoločným charakteristickým znakom všetkých takýchto chtonických náboženstiev je prinášanie krvavých obetí. Nájdeme ich v židovstve i v kresťanstve, v krvavej obeti Krista na kríži. Dôkazom orientácie na hmotu je i viera v telesné zmŕtvychvstanie Krista, čím sa kresťanstvo stáva náboženským kultom uctievania hmotného tela, ktoré vstalo z mŕtvych.

Ak sa stretnete so stúpencami Véd, či už pôvodných staro indických, alebo od nich odvodených staro slovanských, ich nápadným spoločným rysom je tvrdo odmietavý postoj voči kresťanstvu. Práve v takzvanom židokresťanstve, ako to oni nazývajú, vidia hlavnú príčinu všetkého dnešného duchovného úpadku a zároveň i príčinu nebývalého rozkvetu ľudstvo devalvujúceho konzumu a materializmu.

Ľudská bytosť má byť bytosťou citu. Jedine to citové v nás z nás totiž robí ľudí. Preto sa skutočný a pravý človek, to jest človek citu, vyznačuje srdečnosťou a ľudským teplom. Pravý človek filtruje citom všetky veci okolo seba, ale i v sebe samotnom. A to vrátane svojho vlastného rozumu. I jeho rozum musí byť predchnutý, poľudštený a kultivovaný citom.