Cesta k Svetlu

Ľudia sa už dávno prestali pýtať na to, či je ich konanie v súlade s Vôľou Stvoriteľa a jeho Zákonmi. Vôbec nás už nezaujíma, či sú naše snahy o riešenie najrozličnejších problémov kompatibilné so Zákonmi Tvorcu univerza. Môžeme síce vo svojej slobodnej vôli jednať takýmto spôsobom, avšak naše konanie sa tým automaticky dostáva do rozporu so Zákonmi univerza, čo pre nás musí mať celkom logicky nepriaznivé dôsledky.

Podstata tejto hanby, ktorá sa žiaľ týka väčšiny toho, čo súčasní spisovatelia napíšu sa skrýva v hodnotovom posune. V mimoriadne negatívnom hodnotovom posune v porovnaní s tým, aké hodnoty boli preferované spisovateľskou obcou povedzme trebárs pred takými 100, až 150 rokmi a tým, aké hodnoty sú spisovateľmi preferované dnes.

Ak ku tým najextrémnejším prejavom islamského sveta patria samovražedné atentáty, tak ku tým najextrémnejším prejavom nemohúcnosti a slabosti súčasnej Európy patrí samovražedná dobročinnosť.

„Ó, ctihodný, môžeš mi niečo povedať o tvojom spojení so Svetlom?“ spýtal sa mudrca jeho žiak. A múdry muž riekol: „Všetko, čo by som o tom mohol povedať budú iba slová. Slová, ktoré nemôžu nikdy nahradiť osobné prežitie. Slová, ktorými sa dá len veľmi ťažko opísať a vyjadriť to, čo človek prežíva vtedy, keď mu je dopriaty dotyk Svetla.

Desatoro prikázaní predstavuje súbor základných pravidiel pre správny, šťastný a harmonický život ľudí na zemi. Poznanie týchto pravidiel a ich dodržiavanie totiž stavia človeka do súladu s Vôľou Stvoriteľa. Človek si tak plní svoju základnú povinnosť tvora voči Tvorcovi. Tvora, ktorý zohľadňuje Vôľu Tvorcu vo svojom každodennom živote, čo jediné mu môže priniesť šťastie, mier a naplnenie.

Človek až žasne nad bezbrannosťou, nemohúcnosťou a slabosťou súčasnej Európy. Akoby v nej neexistovali žiadne hranice! Akoby bola vydaná napospas komukoľvek! Akýmkoľvek živlom, ktoré k nám prichádzajú spolu s prílevom imigrantov.

Je známe, že v slobodnom priestore internetu nájdeme mnoho takzvaných konšpiračných teórií. Teórií, snažiacich sa odhaľovať utajené, alebo neznáme skutočnosti, skryté za každodennou realitou.

Zlo má mnoho foriem a podôb. Mnohokrát tiež vyzerá na prvý pohľad veľmi príťažlivo, ba dokonca z krátkodobého hľadiska môže človeku prinášať i rôzne výhody, príjemné zážitky, alebo iný prospech. Avšak každý, kto sa rozhodne kráčať príťažlivou cestou zla, nech by robil čokoľvek, nech by si akýmkoľvek spôsobom „vychutnával“ všetko, čo mu zlo ponúka, skôr alebo neskôr narazí na problém.

Človek nemá prežívať svoj život nevedome. Nemá iba slepo prijímať pravdy a fakty, ktoré sa mu predostierajú. Nemá ich prijímať bez uvažovania, pretože potom sa stáva nesamostatným. Stáva sa nesamostatnou bábkou v rukách iných. Nesamostatnou bábkou, ktorá sa pohybuje iba prostredníctvom nitiek názorov iných.

Položili ste si niekedy otázku, aký má vlastne zmyslel neskorá staroba, nemohúcnosť, choroba a odkázanosť na iných, javiace sa ľuďom aktívneho veku ako niečo bezvýchodiskového? A nie len im, ale aj mnohým starým ľuďom samotným?

Existuje veľa vecí, na ktoré sú ľudia alergickí. Mimo iného veľmi často i na to, čo má nejaké spojenie s cirkvou, alebo kresťanstvom. V takejto chvíli začnú okamžite hovoriť o predávaní odpustkov, o inkvizícii, o križiackych vojnách, o nekalých mocenských praktikách Vatikánu, o zneužívaní mladistvých, o cirkevných reštitúciách a ešte o mnohých iných veciach.

Mnohé z toho, čo dnes ľudia robia smeruje k úpadku. Mnohé z toho, čo robíme a ako pri tom postupujeme bude mať za následok nešťastie. Toto tvrdenie nájde určite mnoho oponentov, argumentujúcich, že predsa v mnohých veciach kráčame jednoznačne dopredu. A to najmä vo vede a technike, ba dokonca i pri uplatňovaní určitých etických a morálnych noriem v spoločenských vzťahoch medzi ľuďmi. Tak aká to katastrofa?

Napriek tomu, že žijeme v 21. storočí, vládnu na našej planéte rôzne formy útlaku. Existuje napríklad skupina ľudí, ktorí tvrdia, že najväčším svetovým utláčateľom sú USA. Tie vraj majú prsty vo všetkých ozbrojených konfliktoch po celom svete za posledných 60 rokov. Hovorí sa, že USA sú svetovým hegemónom, ktorý sa snaží dostať všetky národy do svojho područia, aby ich mohol ovládať a profitovať z nich.

Pravdepodobne mnohí zažili ten typ učiteľov, ktorí si myslia, že ich predmet je najdôležitejší. Je pre nich priam stredobodom vesmíru a svojim, takmer až fanatizmom, znepríjemňujú život žiakom. A takýchto ľudí je veľa. Nachádzajú sa v každom povolaní. Ich práca je pre nich doslova všetkým a ešte aj vo svojom voľnom čase o nej rozprávajú.

Materialistické a ateistické ľudstvo odmieta s pohŕdavým úsmevom potrebu poznávania a rešpektovania čohosi takého, ako sú duchovné zákonitosti. Avšak v súvislosti so súčasnou vysťahovaleckou krízou nám všetkým pomaly začína zamŕzať úsmev na tvári. A to je pravdepodobne len začiatok. Začiatok kolapsu spoločenského systému, arogantne ignorujúceho takmer všetky duchovné zákonitosti a riadiaceho sa iba vlastným rozumom a racionálnou účelovosťou.

Takéto myšlienky sú už v jadre zlé a škodlivé, pretože vo svete myšlienkových foriem napomáhajú k formovaniu katastrofického diania, ktoré by vôbec nebolo nutné.

Situáciu, ktorá v Európe nastala v súvislosti s utečenckou krízou je možné v istom zmysle pripodobniť k obdobiu pádu Rímskej ríše. Rímska ríša bola totiž ku svojmu koncu už tak prehnitá a mravne zdegenerovaná, že ju nakoniec zdolali hordy barbarov. Zdolali ju hordy barbarov, ktoré síce stáli kultúrne omnoho nižšie, avšak práve pre svoje nízke vývojové postavenie mali celý svoj ďalší vývoj ešte stále pred sebou.

Prečo stoja ľudské citové schopnosti hierarchicky na omnoho vyššej priečke, ako naše schopnosti rozumové? Pretože vo stvorení panuje spravodlivosť!

Je nepochybné, že sa v dnešnej dobe stávame svedkami určitého exodu národov. Do pohybu sa dali masy, ktoré v krátkodobom i dlhodobom horizonte zmenia tvár Európy. A blahobytná Európa vo svojej zaslepenosti netuší, že z tohto vzájomného stretu kultúr výjde napokon víťazne tá, ktorá je duchovne a morálne progresívnejšia. Alebo maximálne zjednodušene povedané tá, ktorá vykazuje intenzívnejšiu vieru v Boha.

Do akej miery sa usilujeme o vysoké hodnoty, do takej miery sa stáva náš život hodnotným. Oddávaním sa nízkym hodnotám činíme náš život nízko hodnotným a naopak, snahou o vysoké hodnoty sa náš život stáva vysoko hodnotným. Ako sa ale tieto veľmi vážne skutočnosti prejavujú v praxi? Ako sa prejavujú bežnom a každodennom živote?