Cesta k Svetlu

Naši predkovia vlastnili značnú múdrosť, ktorá nám už žiaľ dnes chýba. A túto múdrosť si odovzdávali rôznymi formami z generácie na generáciu. Trebárs rozprávkami, povesťami, bájami, ale aj inými, neverbálnymi spôsobmi. Medzi ne môžeme zaradiť ruské matriošky.

Staroba so sebou prináša mnoho problémov. Ako fyzických, tak aj psychických. No a jedným zo zásadných psychických problémov býva to, že mnohí starí ľudia sa po ukončení svojho aktívneho života nedokážu dlhodobo vyporiadať so silným pocitom zbytočnosti. S pocitom, ešte navyše podporovaným charakterom súčasnej doby, ktorá vidí celý zmysel ľudského bytia jedine v schopnosti vytvárania materiálnych hodnôt. Je potom samozrejme ľahko pochopiteľné, že ak niekto túto schopnosť stratí, cíti sa zbytočný. Cíti sa na obtiaž. Cíti sa, ako sa vraví, už len do počtu. Toto trápi mnohých starých ľudí a vnútorne ich to zožiera.

Nie je nijaká náhoda, že v Čechách i na Slovensku sa spoločnosť výrazne polarizuje. Že sa vytvárajú dve skupiny ľudí, stojace proti sebe až v nepriateľstve. Že jedni sú za Zemana a druhí proti Zemanovi. Že jedni sú za protesty za slušné Slovensko a druhí zase proti nim. Že jedni sú za Rusko a Putina, a druhí zase proti Rusku a Putinovi.

Poznáte ten vtip, ako sedí chlapík v obývačke, pozerá televíziu, a zrazu mu niekto tichúčko zaklope na dvere? Chlapík vstane a otvorí. Pred dverami stojí malá kostrička a hovorí: „Svieca života vášho škrečka dohorela. Prišla som si po jeho dušu“.