Védy a kresťanstvo 1. Kresťanstvo ako príčina všetkého zla vo svete!
Ak sa stretnete so stúpencami Véd, či už pôvodných staro indických, alebo od nich odvodených staro slovanských, ich nápadným spoločným rysom je tvrdo odmietavý postoj voči kresťanstvu. Práve v takzvanom židokresťanstve, ako to oni nazývajú, vidia hlavnú príčinu všetkého dnešného duchovného úpadku a zároveň i príčinu nebývalého rozkvetu ľudstvo devalvujúceho konzumu a materializmu.
Človeče, vieš akým máš byť v skutočnosti?
Ľudská bytosť má byť bytosťou citu. Jedine to citové v nás z nás totiž robí ľudí. Preto sa skutočný a pravý človek, to jest človek citu, vyznačuje srdečnosťou a ľudským teplom. Pravý človek filtruje citom všetky veci okolo seba, ale i v sebe samotnom. A to vrátane svojho vlastného rozumu. I jeho rozum musí byť predchnutý, poľudštený a kultivovaný citom.
O nízkom dobre humanoidných živočíchov a o vysokom dobre pravých ľudí
Nízke dobro je dobro egoistické súčasného typu, zamerané hlavne na osobný prospech jednotlivca, ktorý uvažuje iba v intenciách pojmov „ja“ a „mne“. Dobro vyššie, čiže dobro skutočné a pravé je dobrom všeobecným, záujmy jednotlivca vysoko presahujúcim, pri ktorom človek uvažuje v intenciách pojmov „my“ a „nám“. Nie však úzkoprso, ale v tom najširšom možnom slova zmysle!
Kde sa vzal duch človeka? Poznajme sami seba, svoj pôvod a svoju cestu!
Duch človeka je iskra nesmrteľnosti, ktorá sa skrýva v každom z nás. Ale pozor! Táto iskra je iba potenciálom nesmrteľnosti! Iba možnosťou jej rozvinutia, čo znamená, že ak v sebe tento potenciál plne neaktivujeme a nezrealizujeme, zahrabeme to najdrahocennejšie, čo máme. Premrháme totiž svoju šancu na dosiahnutie nesmrteľnosti ducha tým, že svoj život premárnime honbou za vecami druhoradými a podružnými. Za vecami hmotnými.
Demaskovanie pokrytectva charity, prijímania migrantov a ekológie
Žijeme v dobe maximálneho rozkvetu pokrytectva a tento fakt nebude žiadnou novinkou pre nikoho, kto je len trochu vnímavý. A jedným z mnohých pokrytectiev je napríklad to, že ľudia, ktorí svojim bezohľadným jednaním spôsobujú iným zlo sa zároveň stavajú do úlohy humanistov a dobrodincov. Vždy ale riešia len dôsledky a nikdy sa nezamerajú na samotnú podstatu problému. To by totiž znamenalo nevyhnutnú zmenu správania sa ich samotných, čo doteraz nikto z týchto takzvaných dobrodincov neurobil.