Dni veľkého účtovania!
Kristus kedysi hovoril o príchode Syna Človeka, kresťania očakávajú druhý príchod Krista a židia zase svojho Mesiáša. Hovorí sa o transformačnom procese, o Mayskom kalendári a o roku 2012, o veľkej očiste a poslednom súde, o príchode planéty Nibiru a tak ďalej a tak ďalej. Vo všetkých týchto prípadoch však ide iba o rozdielne pomenovania a rozdielne zrelé pohľady na jedno a to isté. Na dianie, v ktorom na zemi zvíťazí Božia Vôľa!
Poohliadnutie za komunálnymi voľbami
Tak sa nám opäť prednedávnom roztočil volebný kolotoč a to na komunálnej úrovni. Spoločným menovateľom úplne všetkých, či už politických nominantov, alebo nezávislých kandidátov boli tak, ako je tomu vždy, iba sľuby smerujúce k pozdvihnutiu hmotnej, materiálnej a ekonomickej úrovne. Všetci svorne totiž vidia práve v tomto jedinom liek na všetky naše problémy. Išlo tu v podstate o veľké, spoločné vyjadrenie presvedčenia, že jediná cesta k šťastiu, prosperite a pozdvihnutiu spoločnosti je neoddeliteľne spojená iba s rastúcim ekonomickým potenciálom, s priaznivými hospodárskymi ukazovateľmi, s väčším objemom peňazí, s vyššími platmi, lepšími službami, infraštruktúrou a podobne. Jednoducho neustále iba hmota, hmota a zase len hmota.
(Ne)šťastný začiatok nového roka!
Opäť máme za sebou honosné a okázalé oslavy začiatku nového roka. Opäť sa veľké svetové metropoly, ale aj malé mestá a mestečká vzájomne pred sebou predháňali v tom, kto bude mať veľkolepejší a krajší ohňostroj. Pre ničotnú parádu tak opäť, vo veľkom celosvetovom meradle, približne za 10 až 20 minút márnotratne vyfučali do vzduchu doslova miliardy. A za ten čas, za tých 10 až 20 minút možno niekde na svete zomrelo od hladu 100, alebo 200 ľudí. Dá sa takéto niečo považovať za normálne a prirodzené?
Nevyhnutnosť odpustenia!
Jen velmi málo je těch lidí, kteří se dokážou ve svých myšlenkách zabývat odpuštěním vůči druhým lidem.
Niečo vážneho o Pravde!
Ľudia by si mali byť vedomými toho, že svojim vlastným úsilím zdola nahor, nech už by bolo akokoľvek intenzívne a poctivé, sa nikdy oni sami nemôžu dopracovať k poznaniu absolútnej Pravdy. Človek je totiž dieťaťom stvorenia a vždy ním aj zostane. Jeho hranicami zostane preto naveky obmedzený náš obzor.