Cesta k Svetlu

scestne, obmedzene, dogmaticke howgh

... v dedine, ked žijú moji rodičia má cirkev veľmi pevné miesto....chlapi však z kostolov idú rovno do krčiem...sú veriaci, ale 90% notorikov a to ti garantujem, že polovica z nich nevie čo je nejaký festival...problém v našej spoločnosti nie je vo festivaloch....osobne navštevujem festival vo Východnej každý rok...mal by si vidieť čo sa deje tam...tiež sa vypije, spieva...proste bezstarostný víkend....ale nestalo sa tam nešťastie, tak tento nekritizuješ ?...smutné ... neobjektívne ... festivaly nie sú skaza... vďaka nim mám veľa priateľov... a čo sa týka oblečenia dievčat? ...myslím, že z teba hovorí závisť...ja mať 17, chodím oblečená podobne... :-)

Myslim, ze zakladnym nedorozumenim medzi tebou a "skazenou" dobou je v tom, ze si si obraz doby vytvoril taky, ze v nej nevies najst, co ini vedia.
Citanim falatkov, porna, romanov ani blogov nepostihnes vnutorne prezivanie ludi. Ano, da sa na zaklade toho dojst k usudku ale nie pravde.
Udalosti ktorych si sa nezucastnil mozes hodnotit a zaujat k nim postoj, alebo nemozu odrazat pravdu. I keby si tam bol bola by to len tvoja pravda.
To su tri fakty : tvoja interpretacia doby, ludi a udalosti, ktore budu kazdy tvoj pokus o predanie informacie obycajnym ludom vzdy vadit.
Takze nebudes pochopeny ani v tom, v com by si mozno pochopeny bol rad.
Co sa tyka mojho nazoru, priroda sa casto oznacuje za harmonicku .
Co to ako ma znamenat ? Dla mna, je priroda je v rovnovaznom stave.
Zdaleka nie harmonicka. Priroda aj bez ludi je divoka.
Ludske posobenie, energia kladna aj zaporna samozrejme ovplyvnuju ten stav rovnovahy. Kludne aj lokalne.
Vybrat zo sustavy vsetkych vzajomnych posobeni ludsku zvrhlost, je vsak uprimne poviem, naivne. Suvisi to s tym, ze ludia maju tendencie vnimat vyraznejsie konanie ludi viac ako cohokolvek ineho. A pohoda v kontexte vesmiru, podnebia, pocasia, prirody nebola zdaleka len o ludoch.

že tohto zakomplexovaného chudáka ešte viac podporujeme v jeho pseudonáboženskom fanatizme čítaním jeho príspevkov. Nemám na neho slov, alae rozčuľovať sa už nebudem...

...a k hriešnym ľuďom a potom začnite niečo hovoriť. Kým budete všetkých len súdiť, nič nedosiahnete. Ako veriaci, nemáme byť uzavretí len pre nás, "naše" učenie a našu pravdu. Lebo nič z toho nieje naše. Všetko je to Božie, preto máme byť vo svete a stretávať aj "hriešnych" ľudí, odovzdávať Slovo ďalej a hlavne nesúdiť. My máme byť len k dispozícií, všetko ostatné učiní Boh. A vy už by ste preto nemali súdiť, lebo páchate obrovský hriech a to úplne zjave. A to hriech pýchy. A kedže iste viete, že pýcha je podstatou každého hriechu, tak ste na tom dosť zle a je mi vás ozaj úprimne ľúto. Okrem toho ste neodpovedal na žiadnu z mojich otázok, a to či nemáte ani len štipku bázne pre Bohom, že tak odvážne tvrdíte, že vieor na pohode bol smerovaný ním? Odkiaľ máte vôbec tú drzosť? Ešte stále mi je zle keď si spomeniem na slová ktoré ste napísal a na váš prístup, v ktorom sa nenachádza ani štipka lásky. Okrem toho vašimi slovami spochybňujete správanie Ježiša, ktorý nemal problém stýkať sa s hriešnikmi, ba priam ich uprednostňoval, lebo nie zdraví, ale chorí potrebujú lekára: (Mar 2,13nn; Mat 9,9nn; Luk 19,2nn) – „Potom sedel Ježiš v jeho dome za stolom a mnohí colníci a hriešnici si prisadli k Ježišovi...“; „Potom sedel v dome za stolom, a ajhľa, prišli mnohí colníci a hriešnici, stolovali s Ježišom a s jeho učeníkmi.“ Spravodlivosť určite nie je chápaná v právnickom ponímaní. Ide tu o vnútornú spravodlivosť človeka, o vnútornú pravdivosť voči sebe samému, o autentickosť, o odvahu pozrieť sa na to, kto som a čo robím... žiť svoj život pravdivo, bez pretvárky a štylizovania. To je svätosť, to je sám život. Svätosť a spravodlivosť je v hebrejskom myslení niečo, čo si je veľmi blízke, ale musíme sa vyvarovať posunu slova svätosť smerom k morálke. Toto slovo je viac ako morálka. Ide o existenciu živých bytostí, o ich životaschopnosť. Ide vždy najskôr o bytie až potom o správanie. Ježiš ďalej učí, že ak porovnáme človeka dokonalého, morálne bezúhonného, ale plného seba samého s človekom zaťaženého previneniami, ale s vedomím si svojho stavu a priznávajúceho svoju nedostatočnosť, bude spravodlivosť skôr prebývať v tom druhom (Luk 8,10 nn).
Spravodlivosť človeka nie je úplne v zhode s morálnymi zákonmi, podriadenosťou morálke a poslušnosťou, ale v samotnom prežívaní svojho života. Kto si myslí, že našiel teologickú spravodlivosť prostredníctvom morálky a rešpektovania jej princípov, kto je spokojný sám so sebou, lebo urobil zadosť kategorickému imperatívu (Kant), ten je na hony vzdialený biblickej spravodlivosti. Ľudia „cnostní“ sú často bež života. Sú tak pohltení a uspokojení plnením povinnosti, že už nevedia skutočne milovať.

Takže asi toľko k Ježišovmu prístupu, ktorý by pre každého veriaceho mal byť východiskom - pretože on prišiel aby spasil. A to nemôžte ani spochybniť ani vymazať z Biblie, pretože je to písané. A tiež je písané, že Jemu sa máme pripodovňovať. A to, či táto doba je horišia alebo najhoršia, čo sa týka morálky, Vá, tiež neprináleží posudzovať. Jediné čo máme robiť je byť Bohu k dispozícií a žiť v súlade s Ježišovým učením.
Ak súdeniu Vám poviem len toľko, že tvrdo aplikovaný súd na základe vonkajších činov (bez poznania vnútorného diania, vnútorných bojov, ťažkostí, strachov, ktoré si so sebou človek nesie) vydáva nakoniec svedectvo o našej vlastnej tvrdosti. Ak je náš prístup k ľuďom unáhlený, plytký, prísny, dbajúci na nepodstatné veci, tak ním nakoniec len odhaľujeme, kým sme my sami a do akej miery nechápeme iných. Súd o "iných", je súd nad nami.

pacia tvoje myslienky