Cesta k Svetlu

Pri pohľade do histórie zisťujeme, že nevyhnutná vzájomná konfrontácia medzi kresťanstvom a pôvodnou duchovnosťou Slovanov prebehla v podstate tým najhorším spôsobom, akým vôbec prebehnúť mohla. Duchovno dávnych Slovanov bolo totiž kresťanmi vnímané ako čisté pohanstvo, čiže ako čosi, čo nemá žiadneho práva na existenciu. To reálne znamenalo rôzne sankcie, perzekúcie, potláčanie, prenasledovanie, či dokonca priamu fyzickú likvidáciu.

„Vážený pán bloger. Patrím k ľuďom s duchovným zameraním, ale mnohé Vaše príspevky vnímam ako samú negáciu. Preto Vaše jednostranné názory („čo je zlé“) väčšinou už ani nečítam. Avšak nedávno som to opäť skúsil … a tá energia, ktorá z toho vychádza je len negatívnou reakciou na to, čo práve je ... čo asi ťažko niekomu pomôže. Vaše pohľady postrádajú zameranie pozornosti na to, čo pomáha a čo by sa mohlo urobiť pre zlepšenie situácie.“

Táto jeho spravodlivosť spočíva v tom, že dosiahnutie toho najvyššieho a najvznešenejšieho, čo v ľudskom živote vôbec jestvuje je prístupné každému z nás absolútne rovnako. Každý z nás môže totiž dosiahnuť spojenia so Svetlom svojho Pána a Vládcu. Každý z nás má k tomu všetky predpoklady. Každý z nás je schopný získať prostredníctvom vlastného prežitia neotrasiteľné presvedčenie o jeho súcnosti.

Existujú veci, ktoré podvedome tušíte až do chvíle, kedy sa stretnete s ich jasnou verbálnou formuláciu. Presne takto som sa nedávno stretol s názorom istého mladého človeka, ktorý pracoval v troch západných krajinách a tvrdil, že všade cítil určitú nadradenosť voči nám. Voči Slovanom z východnej Európy.

Ľudia asi veľmi neuvažujú nad tým, akým spôsobom bude naložené s ich fyzickým telom po ich smrti. Veď napokon, potom im to môže byť jedno, pretože podľa ich názoru už nebudú aj tak nič cítiť. Omyl! Zásadný a osudný! Ide o omyl, spôsobený našim bezduchým materializmom, ktorý žiaľ prinesie mnohým ľuďom obrovské utrpenie.

Skúsme sa na chvíľu vžiť do postavenia človeka, pokúšajúceho sa zorientovať v súčasnej nepriehľadnej spleti rôznych duchovných smerov a učení. Do postavenia človeka, ktorý sa v zmesi toho všetkého snaží nájsť to pravé. Ak bude mať šťastie, po mnohých peripetiách napokon narazí na kresťanstvo a jeho hodnoty. Pozná ho, ako vrchol všetkých duchovných snáh a začne so záujmom skúmať základy tohto, pre neho úplne nového učenia.

Existujú obdobia v roku, ako napríklad Vianoce, alebo Veľká Noc, kedy sa v Európe, ako nejaký archaický pozostatok jej kresťanskej minulosti zvykne oveľa intenzívnejšie vyslovovať slovné spojenie: Božia Láska. A táto Láska vraj miluje absolútne všetkých bez rozdielu, čím v pohodlných a konzumných ľuďoch dneška vytvára ilúziu akejsi neobmedzenej láskyplnosti, prúdiacej ku ním od Stvoriteľa.

To je ale zapadákov! To je ale nuda! Veď sa tu vôbec nedá kam ísť a niet čo robiť! Takto hovoria a uvažujú mnohí mladí ľudia na dedinách, alebo v malých mestečkách. Skutočný, pravý a plnohodnotný život je podľa nich iba vo veľkých mestách so všetkými ich možnosťami, zábavou a rozptýlením. A preto neraz natrvalo odchádzajú zo „zapadákova“ svojho rodiska, aby si užili svojho života tam, kde to naozaj žije.

Neuveriteľná je naivita ľudí, ktorí sa dali opäť zmanipulovať v prospech zámerov oligarchie. Za francúzskeho prezidenta totiž zvolili Emmanuela Macrona, čiže bábku v rukách elity, ktorá bude poslušne plniť jej vôľu a uskutočňovať jej zámery. Bude stáť nie v službách francúzskeho ľudu, ale v službách oligarchie a nenásytných globalistických elít, čo sa s najväčšou pravdepodobnosťou prejaví divokým a neriadeným pokračovaním prisťahovalectva, rozpredávaním francúzskych strategických podnikov Nemecku a USA, alebo tvorbou zákonov v prospech najbohatších a v neprospech obyčajných ľudí. To povedie k ďalšiemu ožobračovaniu tých, čo nemajú mnoho a k ďalšiemu bohatnutiu tých, čo majú veľa.

Kto prežil stratu niekoho veľmi blízkeho bude asi vedieť, o čom je reč. Kto totiž stratil človeka, ktorého si vážil, ktorému rozumel, ktorý bol jeho oporou, ktorého miloval a ktorý bol preňho nepostrádateľný, ten určite pozná ten pocit, akoby sa náhle zrútil svet. Akoby náhle zastal čas a všetko stratilo svoj zmysel. Akoby dostal ťažký úder.

Žijeme v univerze, ktoré má duchovný rozmer. Život v ňom podlieha evolúcii, čiže vývoju od jednoduchšieho k čoraz dokonalejšiemu, ako nám o tom hovorí Darwinova teória. Zároveň v ňom však prebieha i veľká evolúcia ducha, čiže postupný vývoj od duchovne nevedomého k duchovne čoraz vedomejšiemu a od duchovne nezrelého k duchovne čoraz zrelšiemu. Toto dianie je možné považovať za prirodzený proces, podporovaný všetkými zákonitosťami univerza.

Len do žatvy! Tieto slová visia nad ľudstvom ako Damoklov meč! Sú výstrahou! Sú upozornením na to, že na zemi nebude pospolu dobro a zlo donekonečna, čo znamená definitívny koniec pre všetkých, ktorí stoja na strane zla. Znamená to ich záhubu! Ich zničenie!

Existujú výskumy ktoré dokazujú, že medzi zvyšovaním príjmov a rastom prežívania šťastia nevládne priama úmera. Že jednoducho jedno automaticky nevyplýva z druhého. Vôbec to teda nefunguje tak, že čím budeme bohatší, tým budeme šťastnejší. Je štatisticky dokázané, že takéto niečo je iba mýtus. Mýtus, veľmi intenzívne podporovaný súčasnou konzumnou spoločnosťou.

Jednou z prvoradých povinností človeka je poznať svoje miesto vo stvorení. Poznať kam presne patrí a akú pozíciu má zaujímať vo vzťahu ku skutočnej Moci, Sile a Veľkosti, to jest voči Bohu. Vo vzťahu k Najvyššiemu, vo vzťahu k jeho prenesmiernej velebnosti je naše miesto na kolenách a tvárou v prachu, pretože my ako ľudia sme tak nesmierne nepatrnými, že už len pri vyslovení tohto vznešeného pojmu sa nás musí zmocniť posvätná bázeň a najhlbšia úcta.

Čím viac sa človek zaoberá históriou, tým viac si uvedomuje, ako sa až neuveriteľným spôsobom opakuje. A opakuje sa preto, lebo ľudia zostávajú vnútorne stále takými istými. To, čo vykazuje zmenu sú iba vonkajšie reálie, vonkajšie kulisy a kostýmy. Ale podstata je stále rovnaká. Súčasné dianie je možno trochu kultivovanejšie, jemnejšie a nie až tak prvoplánové, ale rozhodne také isté.

V jednom z predchádzajúcich článkov sme hovorili o fatálnej osobnostnej tragédii väčšiny ľudí, ktorí vo svojej nevedomosti premrhávajú zásadný zlomový moment vlastného života. Je ním obdobie rannej mladosti, kedy sa v nich začína prebúdzať pohlavná sila. Jej pravým účelom je pozdvihnutie a povznesenie ducha! Má sa stať mocnou podporou našej duchovnej osobnosti, aby sa prostredníctvom nej mohla ako na krídlách vyšvihnúť k výšinám čistoty a ušľachtilosti. Tam nás to totiž práve v období rannej mladosti podvedome ťahá.

Na bezodnej chamtivosti postavený súčasný systém, v ktorom chcú mať bohatí stále viac začína zákerne siahať na pôdny fond krajín strednej Európy. Keď sa už totiž úspešne podarilo rozkradnúť, alebo vzletnejšie povedané predať do rúk zahraničných investorov takmer všetky strategické podniky, prichádza na rad pôda.

Žijeme v univerze, ktoré je duchovné. A preto absolútne všetko, čo sa v ňom nachádza má slúžiť a má byť nápomocné rozvoju ducha. No a nie inak je tomu i v prípade takej intenzívnej sily, akou je sila pohlavná. Ale keďže ľudstvo skutočný účel pohlavnej sily nikdy nepoznalo, iba máloktorí jedinci boli schopní využiť jej potenciálu k vzostupu vlastného ducha, zatiaľ čo absolútna väčšina ním iba plytvá a vybíja ho v pohlavnom pude.

Ako to vôbec môže Stvoriteľ dopustiť!? Ako sa vôbec môže na niečo takéhoto hrozného dívať!? Veď keby existoval, nebolo by možné, aby sa diali takéto veci! Ľudia, ba dokonca aj takí, ktorí nikdy neverili v Boha často vyslovujú podobné slová, keď bývajú vystavení nešťastiu a rozličným tragédiám. Ako je to ale v skutočnosti? Prečo Stvoriteľ dopúšťa mnohé hrozné veci a prečo sa na ne pokojne díva?

Na súčasnom kapitalizme stredoeurópskeho typu leží temný tieň socializmu. Je totiž až fascinujúce, ako sa história opakuje. Lebo ak sme v minulosti boli vazalmi východu, dnes sme vazalmi západu. Ak sme sa v minulosti skláňali pred diktátom Moskvy, dnes sa skláňame pred diktátom Bruselu. Ak za minulého režimu bolo zaznávané všetko, čo ku nám prichádzalo zo západu, dnes je zaznávané všetko, čo ku nám prichádza z východu.