Cesta k Svetlu

Najvyšší Pán všetkých svetov je človeku na jednej strane nesmierne vzdialený, avšak na druhej strane je mu zároveň nesmierne blízky.

Ve skutečnosti je tento náš lidský svět, o kterém se domníváme, že překypuje barevností a tvary toho nejzajímavějšího druhu, jen místem neharmonického přebíjení se tisíců ztřeštěných forem navzájem. Jsme obklopeni přeplácaností, hraničící až s bláznovstvím, a přesto se bijeme v prsa, jak barevný a pro vše ostatní nesrovnatelně kvalitnější žijeme život.

Opäť prišlo leto a s ním dusné dni. Opäť, akoby na povel, padajú milióny ľudí na kolená pred slizko chlipnou modlou telesnej zmyselnosti, ochotne odhaľujúc svoje telá. Odborne, premyslene a podľa najnovšej módy obnažené ľudské mäso provokuje všade, kde sa len pozrieme. Obnažovanie sa stalo neprehliadnuteľnou realitou dnešných dní. Kult nahoty opäť naplno zavládol svetu!

Všetko, čo sa vôkol nás deje, funguje na báze príčiny a dôsledku. Pedofilné aféry v katolíckej cirkvi môžu byť v značnej miere zapríčinené práve celibátom, čiže striktnou a celoplošnou požiadavkou zachovávania bezženstva u všetkých duchovných. Takéto niečo je však v jadre nezdravé, nesprávne a neprirodzené!

V mnohých mojich článkoch som sa snažil upozorňovať na to, že súčasná ženská móda je vo svojej vyzývavosti a celkovej snahe o vyvolávanie zmyselnosti vyslovene zvrátená. Je v rozpore so Zákonitosťami vo stvorení a teda s Božou Vôľou! Že tento fakt nevnímajú materialisti je pochopiteľné. Avšak absolútne nepochopiteľné je, že tento skazonosný mor zmyselnosti zasiahol i rady ľudí, hlásiacich sa ku kresťanským hodnotám, z ktorých mnohí súčasný stav schvaľujú a svoj pomýlený názor sa dokonca snažia podoprieť citátmi z Biblie.

Slovensko, ale aj celú Európu zasiahli povodne! Hovorí sa nie o storočnej, ale o tisícročnej vode. Materiálne škody sú obrovské. Vo svojom zúfalstve, bezmocnosti, hneve a niekedy až agresivite cítia ľudia, postihnutí povodňami, potrebu nájsť nejakého vinníka, na ktorom by ventilovali svoje vnútorné napätie. A tak sa týmto vinníkom stal výbuch sopky na Islande, či globálne otepľovanie, sú ním nedostatočné protipovodňové opatrenia štátu, neschopnosť obecných samospráv a vlády a tak ďalej a tak ďalej.

Je zvláštní, jak vždy, když se k lidem přiblíží nečekané události přírodního druhu, a to ať již v prožívání jejich dopadu na osudy jednotlivců nebo na osudy obcí i celých oblastí a zemí, zlepší se téměř vždy současně duchovní stav obyvatel Země.

Tento text je apelom na životnú nevyhnutnosť dodržiavania určitých morálnych zásad v každej oblasti života spoločnosti a teda aj v politike. Jedine každodenný život podľa morálnych kritérií totiž dokáže vytvoriť zdravý základ, na ktorom možno vybudovať harmonickú spoločnosť. Nič iného! Nijaké, ani tie najlepšie znejúce riešenia neprinesú nikdy želaný, dlhodobý a trvalo udržateľný rozvoj, ak sa ich tvorcovia a uskutočňovatelia, čiže politici i celá spoločnosť, nebudú vo svojom živote riadiť určitými, už spomínanými, vysokými morálnymi štandardami. To je jednoducho základ, bez ktorého sa nepohneme ďalej!

Pri jednej rozhlasovej diskusii o problematike počasia a extrémnych klimatických javov položili istému meteorológovi otázku, či príde raz čas, kedy budú môcť ľudia ovládať počasie. Odpoveď bola až príliš jednoznačná: Nepríde nikdy! Onen meteorológ to zdôvodnil tým, že celkový ráz počasia na našej planéte ovplyvňuje hlavne Slnko. No a všetka energia, ktorú dokážu ľudia svojim úsilím vytvoriť je v porovnaní s energiou Slnka doslova zanedbateľnou. Z toho vyplýva, že aj napriek tej najmodernejšej technike a tomu najväčšiemu vedeckému pokroku budú na našej zemeguli vždy reálne existovať sily, ktoré ľudstvo presahujú a ktoré zostanú ľudstvom neovládateľné.

Čo iné, ako práve Desatoro prikázaní možno považovať za základné piliere kresťanskej viery? Akou pevnou však môže byť mohutná stavba kresťanstva, ak sa základné piliere, na ktorých stojí a o ktoré sa opiera povážlivo kývajú, rúcajú a doslova rozsýpajú? Neveríte? Len sa teda v tejto súvislosti bližšie pozrime na dodržiavanie druhého prikázania, ktoré znie: „Nevezmeš meno svojho Pána nadarmo!“

V mnohých západných médiách sa pred nedávnom objavila informácia o prejave jedného islamského duchovného, ktorý hovoril o spojitosti hlbokých výstrihov so vznikom zemetrasení.

Na prahu 21. storočia pozeráme späť a hodnotíme vývoj ľudskej spoločnosti z hľadiska globálneho i lokálneho. Samozrejme, ak nám život nie je ľahostajný a nezmierili sme sa s tým, že to nemá zmysel, pretože otázka zásadnej zmeny k lepšiemu v súčasnej kapitalistickej spoločnosti je sporná.

O prvotnosti ľudskej citovej schopnosti svedčí fakt, že skôr, ako sa v nás sformuje nejaká konkrétna a intenzívna myšlienka, vždy jej predchádza práve cit. Vezmime si napríklad lásku na prvý pohľad. Ide o okamžitý, mocný citový impulz, ktorý vznikne vo chvíli, keď uvidíme dotyčnú osobu. Až neskôr sa toto mocné prvotné cítenie začne postupne formovať v konkrétne myšlienky, zaoberajúce sa objektom našej lásky. Podobným spôsobom to prebieha i vo všetkých ostatných, každodenných situáciách, ktoré nám život prináša a ktoré sa nás niečím osobne bezprostredne dotýkajú.

Čomu verí súčasný človek? Hlavne sebe samému, svojim schopnostiam, možnostiam a svojmu rozumu. Je doslova pyšný na to, čo dosiahol vo vede, v technike, v medecíne, vo vzdelaní a v mnohých iných odboroch ľudskej činnosti. Človek jednoducho uveril sám sebe a v seba samého. Sám zo seba si urobil akýsi kult osobnosti a svoje vlastné, ľudské názory považuje za jediné kritérium všetkých vecí. Poznanie Stvoriteľa a jeho Vôle nemá pre neho v reálnom a praktickom živote absolútne nijaký význam.

Domnienka kresťanských cirkví, že svet bol spasený krížom a vzkriesením Krista je nesprávna! Táto téza je tragickým omylom, ba čo viac, je jednou z hlavných príčin neustále sa prehlbujúceho duchovného, morálneho a mravného úpadku civilizácie na planéte Zem.

Žijeme vo zvláštnej dobe, ktorá je aj v umení plná paradoxov. Na jednej strane máme moderné technológie, umožňujúce nám v oblasti umeleckej tvorby vytvárať takmer nepochopiteľné počítačové efekty, ako napríklad pri tvorbe moderných filmov, ale väčšina týchto filmov má mizernú výpovednú hodnotu, ktorá sa ani nepribližuje starej klasike slovenského realizmu, ktorú písali napríklad P. O. Hviezdoslav, M. Figuli, F. Hečko a iní. Zdá sa, že sme sa až natoľko zamerali na technizáciu umenia, že sme zabudli na jeho obsah a duchovnosť, teda na to najpodstatnejšie v umení.

Je načase, aby sme sa v tejto vážnej veci už raz pokúsili uvažovať jasne a neovplyvnene! Ak hovoríme o potrebe zmiernej obety znamená to, že pred ňou muselo dôjsť k nejakému veľkému nedorozumeniu, rozporu, alebo odklonu. Celkom konkrétne k odklonu ľudí od Stvoriteľa a od jeho Vôle!

Tento text nemilosrdne strháva ružové okuliare z očí všetkých tých, ktorí boli doteraz presvedčení, že súčasný západný systém, aj napriek jeho chybám, je v podstate to najlepšie, čo ľudstvo dokázalo vymyslieť. Tento text je zároveň potvrdením vnútorného cítenia všetkých tých, ktorí vnímajú súčasný systém usporiadania ľudských vecí ako niečo neuveriteľne a priam beznádejným spôsobom prehnitého. Ako niečo, čo práve pre túto svoju prehnitosť nezadržateľne smeruje k celkovému zrúteniu.

Človek má dar slobodnej vôle a týmto s darom môže naozaj slobodne disponovať. Môže ho používať k dobru, alebo ku zlu – to je čisto jeho osobná vec. Môže sa teda rozhodovať úplne slobodne, avšak v nijakom prípade sa už potom nemôže zbaviť dôsledkov, ktoré mu jeho rozhodnutia prinesú.

Predstavme si človeka, ktorý prenajíma nehnuteľnosti a má z toho neraz i nadštandardný zisk. Jeho majetnosť mu bola daná preto, lebo to má v karme. Ten, kto majetky či peniaze nemá a žije, ako sa vraví, z ruky do úst, ten to má tiež v karme a musi sa svojim životom práve takto prebíjať. Netreba teda ľutovať toho, kto to má ťažké, pretože je to jeho karma. Nikomu nie je „zhora" ubližované a nikomu nie je „zhora" dané bohatstvo len tak pre nič za nič.