Cesta k Svetlu

Tento text je určený mužom a nie ženám, pretože sú v ňom použité veľmi tvrdé formulácie, zodpovedajúce, a preto aj pochopiteľné, tvrdému a drsnému svetu mužov. Bez obalu sa v ňom hovorí o ich pokrivenom a znetvorenom vzťahu k bezpodmienečnej požiadavke Čistoty, zakotvenej v Zákonoch univerza.

Osobitým a doslova poburujúcim zneužívaním kríža, tohto symbolu Pravdy je jeho nosenie iba ako čisto módneho doplnku, čo je zvlášť markantné v horúcich letných dňoch, keď u mnohých žien môžeme vidieť znak kríža v ich bohato a štedro odhalených, hlbokých výstrihoch. Toto je rúhanie najhrubšieho zrna, ktoré musí mať pre dotyčnú osobu všetky, tomu zodpovedajúce, negatívne spätné účinky.

Na svete sú tisíce dobrých ľudí, ktorí sa snažia bojovať za dobro a proti mnohorakým prejavom zla. Sú ľudia, bojujúci za práva zvierat a proti ich týraniu. Zelení bojujú za ochranu prírody. Bojuje sa proti fajčeniu a drogám. Bojuje sa proti mafii a korupcii. Bojuje sa proti chudobe a terorizmu a tak ďalej a tak ďalej.

Ten, kto pozerá filmy plné násilia a agresivity je sám násilníkom a zločincom? Prečo? Lebo vo svojom vnútri citovo prežíva niečo veľmi podobného, ako keby sa zobrazovaného násilia a agresivity zúčastňoval naživo a osobne. Dejom filmu býva totiž nebadane vťahovaný do jeho spolu prežívania. No a toto jeho osobné citové prežívanie násilia je súčasťou, je ohnivkom kolobehu reťaze násilia na našej planéte.

Jeden pán si v obchode naberal pečivo a pani, nakupujúca rovnako ako on mu začala vyčítať, prečo si nedal na ruku igelitovú rukavicu. V televízii vraj dávali reláciu o tom, aké je to nehygienické. Pán sa bránil argumentom, že on sa dotýka iba toho, čo si berie. Pani však bola nahnevaná a začala zvyšovať hlas, takže onen pán radšej v tichosti odišiel.

Ľudia sú otrávení nesprávnym chápaním Božej Lásky, ktorú vnímajú ako donekonečna odpúšťajúcu a sladkasto zmäkčilú. Táto Láska však takou nie je a ani nikdy nebola, pretože jej neoddeliteľnú súčasť tvorí Spravodlivosť. Spravodlivosť prísna, dôsledná, železná a neúprosná!

V súčasnosti žije na zemi obrovský počet vzdelaných ľudí, aký tu snáď nebol počas celej histórie. A predsa hlúposť nezanikla. Práve naopak! Stretávame sa s ňou stále častejšie. Ako je to možné? Veľmi jednoducho! Vzdelanosť a skutočná múdrosť sú totiž dve úplne rozdielne kategórie.

Je možné hrabať vodu hrabľami? Je možné použiť motorový čln na premiestňovanie púšťou? Úsmevná predstava, že? A predsa až takto smiešne to vyzerá s ľudstvom v jeho chápaní skutočnej reality a zásadných súvislostí života. A to preto, lebo svoje základné danosti a predpoklady, konkrétne svoj cit a rozum používa nesprávnym spôsobom.

V poslednej dobe mávam taký divný pocit: keď niekde idem pripadá mi, ako keby išiel niekto za mnou, ale keď sa otočím, nikto tam nie je. Na dedine, kde bývam, máme dopravnú značku, pri ktorej kedysi niekto zomrel. Keď okolo nej idem začne sa klepať, hoci nie je vôbec nijaký vietor. Pomôžte mi! Bojím sa! Neviem či je to duch, alebo či som sa zbláznila. A keby to bol duch, čo mám robiť? (Petra, 12 rokov)

Vo svojej domýšľavosti a hlúposti hovorí ľudstvo dneška o neobmedzených možnostiach. Áno, tie možnosti, ktoré súčasná doba ponúka sa mnohým naozaj zdajú byť neobmedzené, iba treba byť „šikovný“. „Šikovný“ v zmysle byť dostatočne drzý, priebojný a keď treba, byť ochotný kráčať za svojim cieľom aj cez mŕtvoly.

Je Judáš naozaj vinný, ak Kristus prišiel na zem preto, aby trpel, zomrel na kríži a tým spasil svet? Ak bol Judášov čin spúšťajúcim momentom Kristovej cesty utrpenia, ktoré bolo poslaním jeho života, môže to byť vôbec považované za vinu? Veď to musel predsa niekto urobiť, ak mal Kristus trpieť! Veď ho niekto musel zradiť, zajať, bičovať, ponižovať a nakoniec pribiť na kríž! Veď práve toto bola jeho cesta! Veď toto bol plán spásy! Tí, čo takto činili boli teda jeho naplňovateľmi. Boli v istom zmysle spolupracovníkmi na tomto pláne.

Bez znalosti jednotlivých úrovní stvorenia nemôžeme správne pochopiť, čo sa s nami deje po pozemskej smrti.

Napriek tomu, že žijeme v hmotnom svete, poznávame ho iba z jednej tretiny. A žiaľ, aj toto naše tretinové poznávanie je vo veľkej miere deštruktívneho charakteru. Namáhavo a kŕčovito v ňom usilujeme v smere zdola nahor a doslova ho z hmoty vydobýjame. A zašlo to až tak ďaleko, že sme sa detinsky začali zahrávať so silami, o ktorých účinkoch nemáme ani len potuchy.

Úplne zvráteným je tvrdenie kresťanského sveta, že Stvoriteľ obetoval svojho Syna ako zmiernu obetu za hriechy ľudstva! Za koho sa vôbec my ľudia považujeme, keď si myslíme, že môžeme hrešiť a konať všemožné zlo a aby nám potom mohlo byť všetko odpustené, pošle Stvoriteľ na zem svojho Syna, nechá ho ľuďmi zavraždiť a touto vraždou sa zmyjú všetky naše viny. Veď v tom niet žiadnej logiky!

Mávam rôzne úzkostné stavy, tlak na hrudi a cítim skrytý strach. Úzkosti a nepríjemné obavy ma oberajú o veľa energie. Som skoro denne akoby stvrdnutá a stuhnutá. Preto mi možno aj Pán poslal do cesty ženu, ktorá mi ponúkla modlenie ruženca. Prijala som to, hoci som sa ho v živote nemodlila, pretože už hľadám pomoc kde sa len dá. Mohli by ste mi niečo poradiť v mojej situácii?

Po stáročia bola ľuďom dávaná príležitosť naučiť sa chápať a dobrovoľne včleniť do svojho života Zákony stvorenia. Ľudia však doteraz nepochopili, že iba ich prostredníctvom môže ku ním prísť trvalé šťastie a neustály vzostup. Len sa pozrite vôkol seba! Pomery na zemi dokonale odrážajú mieru chápania a rešpektovania týchto Zákonov.

Jednou zo základných vlastností človeka je, že musí neustále niečo chcieť. Človek nie je schopný ani na okamžik zastaviť vlastné chcenie, pretože je k nemu tlačený vyššou silou, ktorá prúdi univerzom. Je to neviditeľná, neutrálna sila, prúdiaca zhora, ktorá núti všetko živé do neustáleho pohybu. Do pohybu telesného, ako i duševného. Táto neutrálna sila pôsobí samozrejme aj na človeka, ktorý z hľadiska duševného, musí pod jej tlakom neustále niečo chcieť.

Pojem hudba je v dnešnej dobe chápaný inak, než aký bol jeho pôvodný zmysel. Pod slovom hudba sa dnes ukrýva veľa rôznych ľudských diel a činností, žiaľ, málo čo z toho možno označiť v pravom slova zmysle umením, hudbou. Pojem hudba bol, najmä v posledných 100 rokoch, posunutý do roviny akéhosi všeobecného ľudského tvorenia, ktoré už dávno nevychádza z inšpirácie a čerpanie z vyšších sfér v čistom napojenia sa umelca na tóny a melódie v týchto sférach znejúce. Do roviny, ktorá absolútne nevyžaduje hodiny, dni a roky tvrdej práce a odriekania, učenie sa a predovšetkým umenie pokory a vrelej vďaky za možnosť odovzdávať ľuďom čriepky nádhery vyšších svetov.

„Keby bolo moje kráľovstvo z tohto sveta, môj Otec by poslal pluky anjelov, aby by zabránili tomu, aby som bol vydaný do rúk židom.“ – povedal Kristus.

Otázka: Koho pravda a spravodlivosť je tá správna? Čo je pre niekoho spravodlivé, môže byť pre iného nespravodlivým a naopak, čo je pre niekoho nespravodlivé, môže byť pre iného spravodlivým. Záleží iba od uhla pohľadu. No a podobne je to aj s pravdou.