Cesta k Svetlu

V minulom článku sme hovorili o tom, čo všetko sa skrýva za prežívaním blažených a slastných stavov hlboko veriacich. Hovorili sme o prepojení s astrálnymi úrovňami a bytosťami tam žijúcimi, ktoré ich takýmito spôsobom energeticky odsávajú.

Súčasná doba je dobou, v ktorej si je treba dávať veľký pozor. A to nie len vo veciach čisto svetského, finančného či ekonomického charakteru, ale dokonca aj vo veciach duchovných. Aj tu číha mnoho nebezpečí, na ktoré musia neopatrní neraz ťažko doplatiť.

Jedine Pravda samotná predstavuje slobodnú a voľnú cestu vpred. Lepšie povedané, cestu nahor. Pravdu si totiž môžeme prirovnať k diaľnici, ktorá smeruje priamo a rovno do cieľa. Problémom však je, že z tejto priamej cesty vedie mnoho odbočiek. Odbočiek, predstavujúcich rozličné nesprávne názory, ktoré z rôznych dôvodov získavame a preberáme od iných.

Mnohým ľuďom bude pripadať takéto konštatovanie neopodstatnené. Veď predsa na zemi existuje veľké množstvo rôznych cirkví a vierovyznaní. Rôznych duchovných učení, prúdov, smerov a filozofií. A v každom z nich možno nájsť mnoho dobrého. Všade tam sa tiež nachádza i veľa dobrých, čestných a spravodlivých ľudí.

Ak sa niekto nedokáže poučiť zo starých chýb, musí ich neustále opakovať. A ak niekto neustále opakuje rovnaké chyby v duchovnej oblasti, nikdy sa nemôže povzniesť nahor. Nevyhnutne stagnuje, alebo dokonca upadá.

Horúčavy tohto leta doľahli na krajinu, na mestá i na dediny. Príroda trpí suchom, úroda je biedna. Ľudia sa však nad tým ani trochu nezamýšľajú. Práve naopak! Sú radi, že sa dovolenkové obdobie tak krásne vydarilo. V horúčave miest bolo na každom kroku možné vidieť sebavedome si vykračujúce mladé dievčatá, ale i staršie ženy, vystavujúce na obdiv svoje pekné telá. A každý, mimovoľne zachytený, obdivný pohľad zo strany mužov ich sebavedomie ešte pozdvihol. Leto je triumfom mladosti, krásy i telesnej dráždivosti, ktorá k tomu už akosi prirodzene patrí. Len sa dívajte, obdivujte a kochajte! Veď predsa život máme len jeden a preto si ho treba poriadne užiť. A to po všetkých stránkach.

Svetská spravodlivosť funguje asi tak slepo a necitlivo, ako uviedla istá pani v tomto príbehu: Pred deviatimi rokmi sa jedna matka pokúsila zabiť svoje desaťdňové dieťa a dostala podmienku. Sociálna kurátorka chcela neskôr dievčatko kontaktovať so svojou „mamou“, ale ona neprejavila ani najmenší záujem.

Z veľmi jednoduchého dôvodu. Snažia sa ho totiž pochopiť svojim rozumom. Avšak rozum nie je cestou k pochopeniu vecí ducha. Rozum je schopný chápať iba veci čisto hmotného charakteru. K pochopeniu duchovnosti musíme v sebe aktivovať inú, vyššiu zložku našej osobnosti, ktorá je schopná chápať skutočnosti nad hranicou hmotného.

Prvý stupeň je stupňom konzumným a povrchným. Ide o stupeň vnímania iba toho, čo je na povrchu. Iba vonkajšku. Podľa tohto druhu ľudí, ktorých je žiaľ väčšina, je pravdou iba to, čo je reálne a viditeľné. Iba to, o čom sa píše v novinách a hovorí v televízii. Jednoducho to, čo sa prezentuje ako všeobecne uznávaná verejná mienka.

Určite ste niekedy aspoň letmo zhliadli zopár dielov oných nekonečných telenoviel, v ktorých sa neustále a dookola riešia tie najbanálnejšie problémy. Hlavné postavy sa s veľkou vervou vkladajú do svojich radostí, obáv, starostí, lások, nepriateľstiev, sporov, intríg, úkladov, úspechov, plánov a mnohého iného. Je to kolotoč, točiaci sa stále dookola.

Nikto by nemal so závisťou pozerať na iného, na jeho schopnosti, alebo na jeho životnú dráhu, pretože bytie každého z nás je výsostne individuálne. Je síce možné inšpirovať sa skúsenosťami iných, avšak v prvom rade treba hľadieť na svoju vlastnú životnú cestu, v ktorej sa naplňuje náš individuálny, osobný osud. Nie teda na iných, ale predovšetkým sám na seba by mal pozerať každý z nás.

Prevažná väčšina dnešných mužov a žien jedná vo vzťahoch medzi sebou spôsobom, ktorý možno definovať ako voľná láska. Alebo snáď ešte výstižnejšie, voľný sex. Medzi vzájomne sa poznávajúcou dvojicou k nemu totiž dochádza už po prvých stretnutiach, ak nie dokonca pri úplne prvom osobnom styku. Pár desiatok rokov nazad bolo takéto niečo ojedinelé, avšak takzvaný „pokrok“ nemožno zastaviť. Ľudia modernej doby žijú rýchlo a vo vzájomných vzťahoch medzi pohlaviami sa už takmer natrvalo udomácnilo to, čo možno nazvať voľnou a neviazanou láskou.

Jestvuje množstvo názorov, náboženstiev, duchovných prúdov a filozofických smerov, ktoré vykazujú väčšie, alebo menšie percento pravdy.

Čo podstatného chýba súčasnej koncepcii sexuálnej výchovy? Prečo tak poburuje určité skupiny obyvateľstva? A nie len u nás, ale aj na západe? Prečo i na tak pokrokovom západe prejavujú niektorí rodičia ostrý nesúhlas a svojim odmietaním účasti detí na vyučovaní sa neraz dobrovoľne vystavujú perzekúciam štátu? Vo vyhrotenej podobe dokonca až väzeniu?

Najvnútornejším jadrom každého človeka je jeho duchovná iskra. V tomto ohľade sme si všetci absolútne rovní. Každý z nás prišiel do hmotnosti za účelom svojho osobného vývoja k plnému sebauvedomeniu. To znamená, že našou úlohou je roznietiť pôvodnú, malú a nevedomú duchovnú iskru v šľahajúci plameň ducha, čím sa staneme plne vedomou duchovnou bytosťou, stojacou správne vo stvorení a žijúcou v bezvýhradnom súlade s jeho Zákonmi.

Osobnosť priemerného človeka sa točí dookola v bludnom kruhu. V bludnom kruhu vlastných, osobných názorov. V obmedzenom a začarovanom kruhu vlastného chcenia, pričom väčšina ľudí si vôbec neuvedomuje nedostatočnosť takéhoto spôsobu myslenia a nazerania na život, ktorým, či si to už chceme priznať, alebo nie, staviame modlu svojmu „ja“. Nášmu „ja“, ktoré povyšujeme na to najvyššie čo jestvuje a ktorého potreby a názory sú pre nás najrozhodujúcejšie.

Koho chlieb ješ, toho pieseň spievaj! Žiaľ, tieto slová platili v ľudskej spoločnosti vždy a platia v nej i dnes, v demokracii. Ak sme totiž niekde zamestnaní, musíme bezvýhradne plniť všetko to, čo od nás zamestnávateľ požaduje. Ak s niečím prejavíme nespokojnosť, alebo dokonca otvorene kritizujeme vedenie, môže sa nám ľahko stať, že o prácu prídeme. Oficiálne sa potom samozrejme už nájde nejaká všeobecne akceptovateľná príčina, prečo sme museli byť prepustení. V skutočnosti však budú všetci vedieť, že k tomu došlo preto, lebo sme si otvárali ústa.

Rozšíreným javom dnešnej doby je všeobecné sťažovanie sa. Sťažovanie sa na politikov, ktorí klamú a kradnú, na nedostatok práce a zlé pracovné podmienky, na nízku mzdu, na zlé vzťahy medzi ľuďmi, na krízu a na mnoho iných vecí. No a každý z nás vidí príčiny tohto všetkého v niečom inom.

Život mnohých ľudí tejto zeme sa míňa svojmu skutočnému účelu. Je bezúčelným a postrádajúcim pravý zmysel. Je to smutné, ale žiaľ mnohí bez toho, že by o tom vôbec vedeli, premárňujú vlastný život, hoci paradoxne, oni sami sú presvedčení o opaku.

Aký praktický vplyv a dopad môže mať na náš každodenný život poznanie o zákonitosti opätovných príchodov človeka na túto zem? Ako by mohlo takéto poznanie prispieť k pozdvihnutiu etiky, morálky, ľudskosti a väčšej ohľaduplnosti ľudí k ľuďom v bežnom, praktickom živote? Pri jeho všeobecnom pochopení, prijatí a akceptovaní by mohol byť jeho pozitívny dosah na celú spoločnosť priam obrovský.