Cesta k Svetlu

Hodnota človeka sa odvíja od miery jeho spojenia so Svetlom. Bez tohto spojenia sme totiž iba živočíchmi. Živočíchmi, vzdialenými od Svetla a jeho hodnôt. Až týmto spojením, alebo prinajmenšom úsilím oň sa stávame ľuďmi a približujeme sa k veľkosti vlastného človečenstva.

Predstavme si, že by sa prostredníctvom otvorenej brány v čase náhle v nedeľu objavil starozákonný prorok pred bránami Tesca, či iného z podobných supermarketov. Čo by asi tak povedal na adresu tých stoviek ľudí, ktorí vo svojom konzumnom spôsobe života a honbe za materiálnymi vecami rúhavo znesväcujú deň sviatočný? Čo by asi povedal nám ľuďom modernej doby, ktorí sa svojim chovaním priam vysmievajú všetkým prikázaniam Stvoriteľa?

V predchádzajúcom článku sme hovorili o potrebe nevyhnutnosti poznania hierarchickej štruktúry vlastného vnútorného života, aby sme boli schopní riadiť sa jej najvyššou zložkou a aby sme naopak nedôstojne nepodliehali jej nižším zložkám. V prvom prípade budeme totiž nevyhnutne kráčať cestou do výšin, kým v druhom prípade sa zase nevyhnutne začneme prepadávať do nízkosti.

Na ľuďoch modernej doby je mimoriadne zarážajúce to, že napriek veľkým znalostiam v matematike, fyzike, technike, prírodných vedách a v mnohých iných disciplínach fatálne zaostávajú v poznaní seba samých. V poznaní štruktúry a fungovania vlastného vnútorného života, čo im nevyhnutne spôsobuje škodu, ktorá sa prejavuje nesprávnym, pomýleným, ba až seba deštruktívnym zneužívaním poznatkov, ktorými disponujú.