Cesta k Svetlu

Ak sa detailnejšie pozrieme na najrozličnejšie odvetvia spoločenského, ekonomického a kultúrneho života, nájdeme veľké množstvo vecí, ktoré nie sú dobré. Vecí, ktoré spôsobujú problémy, pnutia a konflikty. A to platí nie len v rámci našej spoločnosti, ale aj medzi národmi, či náboženstvami. Na základe toho potom často dochádza k prejavom nespokojnosti, násilia a teroru. Dochádza k lokálnym ozbrojeným stretom, ba v súčasnosti narastá i hrozba opätovného, veľkého celosvetového vojnového konfliktu. A to už nie je žiadna maličkosť!

V živote bývame často postavení pred okolnosti, v ktorých sa zrazu a celkom nečakane ukáže naša pravá tvár. Napríklad trebárs naša faloš a pokrytectvo, ktoré sa nám inokedy darí celkom úspešne skrývať. No a presne k takémuto náhlemu odhaleniu falše, pokrytectva a dvojakého metra došlo nedávno zo strany EU. Konkrétne zo strany rozličných, EU naklonených, oficiálnych i neoficiálnych zdrojov, ktoré vyjadrovali svoje rozhorčenie nad nedávnymi slovenskými parlamentnými voľbami.

Žijeme na planéte Zemi, podrobenej duchovným Zákonom. Jedným z kľúčových je Zákon spätného účinku, ktorého pôsobenie je možné vyjadriť veľmi jednoducho slovami: čo kto zaseje, to aj zožne. Alebo trebárs rečou zákonov fyziky: aká je akcia, taká musí byť nevyhnutne aj reakcia.

Nič nie je úplne čierne, ale ani úplne biele. Keď sa objektívne pozeráme na svet zistíme, že všetko má svoje pre a svoje proti. A presne tak je to aj so súčasným a bývalým spoločenským systémom. Nie všetko v tom bývalom bolo zlé a nie všetko v tom súčasnom je iba dobré.

V súčasnosti preferovaný multikulturalizmus stojí v rozpore so Zákonitosťami univerza. A je úplne jedno, ako racionálne a vzletne sa budú ľudia snažiť tento nesprávny jav ospravedlňovať, pretože žiaľ, východisková pozícia ich myslenia a celkového nazerania na realitu je nesprávna. Ich vnútorný život je totiž obmedzený iba čisto hmotným a materiálnym vnímaním. A podobná obmedzenosť nemôže splodiť nič iného, ako niečo, čo nie je správne.

Ľudia sa už dávno prestali pýtať na to, či je ich konanie v súlade s Vôľou Stvoriteľa a jeho Zákonmi. Vôbec nás už nezaujíma, či sú naše snahy o riešenie najrozličnejších problémov kompatibilné so Zákonmi Tvorcu univerza. Môžeme síce vo svojej slobodnej vôli jednať takýmto spôsobom, avšak naše konanie sa tým automaticky dostáva do rozporu so Zákonmi univerza, čo pre nás musí mať celkom logicky nepriaznivé dôsledky.

Ak ku tým najextrémnejším prejavom islamského sveta patria samovražedné atentáty, tak ku tým najextrémnejším prejavom nemohúcnosti a slabosti súčasnej Európy patrí samovražedná dobročinnosť.

Napriek tomu, že žijeme v 21. storočí, vládnu na našej planéte rôzne formy útlaku. Existuje napríklad skupina ľudí, ktorí tvrdia, že najväčším svetovým utláčateľom sú USA. Tie vraj majú prsty vo všetkých ozbrojených konfliktoch po celom svete za posledných 60 rokov. Hovorí sa, že USA sú svetovým hegemónom, ktorý sa snaží dostať všetky národy do svojho područia, aby ich mohol ovládať a profitovať z nich.

Pravdepodobne mnohí zažili ten typ učiteľov, ktorí si myslia, že ich predmet je najdôležitejší. Je pre nich priam stredobodom vesmíru a svojim, takmer až fanatizmom, znepríjemňujú život žiakom. A takýchto ľudí je veľa. Nachádzajú sa v každom povolaní. Ich práca je pre nich doslova všetkým a ešte aj vo svojom voľnom čase o nej rozprávajú.

Situáciu, ktorá v Európe nastala v súvislosti s utečenckou krízou je možné v istom zmysle pripodobniť k obdobiu pádu Rímskej ríše. Rímska ríša bola totiž ku svojmu koncu už tak prehnitá a mravne zdegenerovaná, že ju nakoniec zdolali hordy barbarov. Zdolali ju hordy barbarov, ktoré síce stáli kultúrne omnoho nižšie, avšak práve pre svoje nízke vývojové postavenie mali celý svoj ďalší vývoj ešte stále pred sebou.

Je nepochybné, že sa v dnešnej dobe stávame svedkami určitého exodu národov. Do pohybu sa dali masy, ktoré v krátkodobom i dlhodobom horizonte zmenia tvár Európy. A blahobytná Európa vo svojej zaslepenosti netuší, že z tohto vzájomného stretu kultúr výjde napokon víťazne tá, ktorá je duchovne a morálne progresívnejšia. Alebo maximálne zjednodušene povedané tá, ktorá vykazuje intenzívnejšiu vieru v Boha.

Do akej miery sa usilujeme o vysoké hodnoty, do takej miery sa stáva náš život hodnotným. Oddávaním sa nízkym hodnotám činíme náš život nízko hodnotným a naopak, snahou o vysoké hodnoty sa náš život stáva vysoko hodnotným. Ako sa ale tieto veľmi vážne skutočnosti prejavujú v praxi? Ako sa prejavujú bežnom a každodennom živote?

Svetská spravodlivosť funguje asi tak slepo a necitlivo, ako uviedla istá pani v tomto príbehu: Pred deviatimi rokmi sa jedna matka pokúsila zabiť svoje desaťdňové dieťa a dostala podmienku. Sociálna kurátorka chcela neskôr dievčatko kontaktovať so svojou „mamou“, ale ona neprejavila ani najmenší záujem.

Určite ste niekedy aspoň letmo zhliadli zopár dielov oných nekonečných telenoviel, v ktorých sa neustále a dookola riešia tie najbanálnejšie problémy. Hlavné postavy sa s veľkou vervou vkladajú do svojich radostí, obáv, starostí, lások, nepriateľstiev, sporov, intríg, úkladov, úspechov, plánov a mnohého iného. Je to kolotoč, točiaci sa stále dookola.

Čo podstatného chýba súčasnej koncepcii sexuálnej výchovy? Prečo tak poburuje určité skupiny obyvateľstva? A nie len u nás, ale aj na západe? Prečo i na tak pokrokovom západe prejavujú niektorí rodičia ostrý nesúhlas a svojim odmietaním účasti detí na vyučovaní sa neraz dobrovoľne vystavujú perzekúciam štátu? Vo vyhrotenej podobe dokonca až väzeniu?

Všetci vieme, že na svete existujú ľudia čestní i nečestní. Ľudia dobrí i zlí. Ale položili ste si niekdy otázku v akom pomere? Koľko je asi tých čestných v pomere k tým nečestným? A akým spôsobom sa to vyvíja? K lepšiemu, alebo k horšiemu?

V súčasnosti sú USA považované za baštu demokracie, za jej celosvetového ochrancu a za najdôležitejšieho garanta ľudských práv. Veľmi zaujímavou je však skutočnosť, že paradoxne vznik samotných USA bol poznačený klamstvom, zradou, vierolomnosťou a pošliapavaním všetkých ľudských práv.

V čom spočíva dnešné pomýlené a pokrivené chápanie emancipácie? Spočíva v jej rozpore s veľkým vesmírnym Zákonom doplnenia celku, ktorý funguje na základe vzájomnej príťažlivosti dvoch protikladných častí, priťahujúcich sa za účelom vytvorenia jedného, harmonicky fungujúceho celku.

Skúsme sa pozrieť na niektoré významné momenty zahranično politického diania z neštandardného uhla pohľadu. A síce z hľadiska reálneho ovocia, ktoré ľuďom priniesli. A to na základe známej vety, hovoriacej, že po ich ovocí ich poznáme. Aké je teda ono ovocie, ktoré prinieslo toto dianie bežným, obyčajným a jednoduchým ľuďom?

Žijeme v dobe dúhových pochodov a presadzovania legalizácie registrovaných partnerstiev. V dobe, v ktorej sa považuje za prejav pokroku a tolerancie súhlasné stanovisko s bojom za zrovnoprávnenie homosexuálov. V dobe, keď sa práve takýto postoj považuje za prejav intelektuálnej výšky, kým nesúhlasné stanovisko je naopak považované za prejav primitivizmu a netolerancie. No a práve v takejto dobe by bolo možno na veľký úžitok vedieť, aký názor má na tento problém Biblia. Alebo inými slovami povedané, ako sa na tieto veci pozerať v súlade s Vôľou Stvoriteľa.