Cesta k Svetlu

To je ale zapadákov! To je ale nuda! Veď sa tu vôbec nedá kam ísť a niet čo robiť! Takto hovoria a uvažujú mnohí mladí ľudia na dedinách, alebo v malých mestečkách. Skutočný, pravý a plnohodnotný život je podľa nich iba vo veľkých mestách so všetkými ich možnosťami, zábavou a rozptýlením. A preto neraz natrvalo odchádzajú zo „zapadákova“ svojho rodiska, aby si užili svojho života tam, kde to naozaj žije.

Neuveriteľná je naivita ľudí, ktorí sa dali opäť zmanipulovať v prospech zámerov oligarchie. Za francúzskeho prezidenta totiž zvolili Emmanuela Macrona, čiže bábku v rukách elity, ktorá bude poslušne plniť jej vôľu a uskutočňovať jej zámery. Bude stáť nie v službách francúzskeho ľudu, ale v službách oligarchie a nenásytných globalistických elít, čo sa s najväčšou pravdepodobnosťou prejaví divokým a neriadeným pokračovaním prisťahovalectva, rozpredávaním francúzskych strategických podnikov Nemecku a USA, alebo tvorbou zákonov v prospech najbohatších a v neprospech obyčajných ľudí. To povedie k ďalšiemu ožobračovaniu tých, čo nemajú mnoho a k ďalšiemu bohatnutiu tých, čo majú veľa.

Žijeme v univerze, ktoré má duchovný rozmer. Život v ňom podlieha evolúcii, čiže vývoju od jednoduchšieho k čoraz dokonalejšiemu, ako nám o tom hovorí Darwinova teória. Zároveň v ňom však prebieha i veľká evolúcia ducha, čiže postupný vývoj od duchovne nevedomého k duchovne čoraz vedomejšiemu a od duchovne nezrelého k duchovne čoraz zrelšiemu. Toto dianie je možné považovať za prirodzený proces, podporovaný všetkými zákonitosťami univerza.

Existujú výskumy ktoré dokazujú, že medzi zvyšovaním príjmov a rastom prežívania šťastia nevládne priama úmera. Že jednoducho jedno automaticky nevyplýva z druhého. Vôbec to teda nefunguje tak, že čím budeme bohatší, tým budeme šťastnejší. Je štatisticky dokázané, že takéto niečo je iba mýtus. Mýtus, veľmi intenzívne podporovaný súčasnou konzumnou spoločnosťou.

Čím viac sa človek zaoberá históriou, tým viac si uvedomuje, ako sa až neuveriteľným spôsobom opakuje. A opakuje sa preto, lebo ľudia zostávajú vnútorne stále takými istými. To, čo vykazuje zmenu sú iba vonkajšie reálie, vonkajšie kulisy a kostýmy. Ale podstata je stále rovnaká. Súčasné dianie je možno trochu kultivovanejšie, jemnejšie a nie až tak prvoplánové, ale rozhodne také isté.

Na bezodnej chamtivosti postavený súčasný systém, v ktorom chcú mať bohatí stále viac začína zákerne siahať na pôdny fond krajín strednej Európy. Keď sa už totiž úspešne podarilo rozkradnúť, alebo vzletnejšie povedané predať do rúk zahraničných investorov takmer všetky strategické podniky, prichádza na rad pôda.

Na súčasnom kapitalizme stredoeurópskeho typu leží temný tieň socializmu. Je totiž až fascinujúce, ako sa história opakuje. Lebo ak sme v minulosti boli vazalmi východu, dnes sme vazalmi západu. Ak sme sa v minulosti skláňali pred diktátom Moskvy, dnes sa skláňame pred diktátom Bruselu. Ak za minulého režimu bolo zaznávané všetko, čo ku nám prichádzalo zo západu, dnes je zaznávané všetko, čo ku nám prichádza z východu.

Koncom roka 2016 balansoval náš svet takmer na pokraji vojenského konfliktu USA a Ruska, s tendenciou jeho eskalácie až do jadrovej konfrontácie. Atmosféra priam hmatateľného napätia, s podtextom blízkeho svetového konfliktu mocností však povolila okamžite po zvolení Trumpa za prezidenta USA a v súčasnosti je možné badať v tomto smere naozaj značné uvoľnenie.

Hoci je Európa materialistická a ateistická, je nanajvýš paradoxné, že práve to, čo vo svojej anti duchovnosti považuje za výmysel a za báchorky sa na nej samotnej naplňuje pred očami celého sveta.

Tisíce občanov žije v ilúzii, že ak dokážu zvoliť tú najlepšiu politickú stranu a tých najlepších vládnych predstaviteľov môžu oprávnene dúfať, že prostredníctvom ich kvalifikovaného vedenia štátu dôjde k zlepšeniu kvality života spoločnosti. Najmä preto sa práve voľby považujú za jeden z vrcholných momentov súčasného demokratického princípu takzvanej vlády ľudu.

Islamský terorizmus je dôsledkom vzájomného konfliktu dvoch svetov. Sveta západu a sveta islamu. Keď ale hovoríme o konflikte dvoch svetov, dvoch kultúr a dvoch pohľadov na život, mali by sme sa rozpamätať na úslovie, ktoré nás výstražne upozorňuje na to, že kde sa dvaja hádajú, nemá zväčša pravdu ani jeden.

Tento text je pokusom o postihnutie prvotnej príčiny a posledného dôsledku veľkého svetového diania, ktorým má byť zotročenie národov a zredukovanie ľudstva samozvanou elitou na takzvanú zlatú miliardu.

Všetky renomované svetové médiá, vrátane našich sa prezidentskými voľbami v USA dostali do krízy. Do krízy dôveryhodnosti! Každému, kto má oči bola totiž v plnej nahote ukázaná ich neobjektívnosť. Ich absolútny odklon od reálnej skutočnosti, ktorú by mali objektívne zrkadliť.

Ak naša civilizácia bude mať ešte čosi takého, ako históriu, súčasné obdobie sa do nej určite zapíše. Čím? No predsa krízou veľmi podobnou tej karibskej v päťdesiatich rokoch minulého storočia, kedy stál svet iba na krôčik od jadrovej vojny. Dnes to však nie je Kuba, ale Sýria, kde sa USA a Rusko dostali do konfliktu, ktorý má nebezpečný potenciál prerásť až do jadrovej konfrontácie.

V minulosti sme boli konfrontovaní s triednym bojom, dnes tu máme boj konkurenčný. Okrem toho ešte boj o najlukratívnejšie zákazky, boj o čo najvyššie zisky, boj o trhy, boj politickú moc a popri tom všetkom boj tisícov ľudí o svoje holé, každodenné prežitie.

Prednedávnom som sa na internete stretol s textom, ktorý hovoril o možnostiach prežitia po kolapse civilizácie. Článok bol napísaný formou testu a podľa počtu získaných bodov dostal čitateľ určitý komplexný obraz o možnostiach svojho osobného prežitia, alebo neprežitia podobnej krízovej situácie.

Pre mnohých ľudí bude pravdepodobne veľmi zaujímavou praktická otázka, ako môže byť v dnešnej materialistickej dobe slobodným a nezávislým človek, usilujúci o duchovné hodnoty?

Podľa názoru mnohých rodičov a pedagógov áno, pretože im ako povinné čítanie na stredných školách vnucuje knihu, ktorej obsah je od mravnosti na míle vzdialený. Knihu, ktorá je v určitých pasážach vyslovene nemravná a vulgárna.

Začnem faktami, ktoré som spomínal už viackrát. Prostredníctvom nich sa dá totiž dokonale pochopiť zvrátený spôsob uvažovania, na základe ktorého považujú USA a západné krajiny nutnosť vlastnej svetovej hegemónie priam za životne dôležitú.

Existuje určitá hranica optimálneho príjmu potravy, po prekročení ktorej dochádza k obezite. Existuje i optimálna hranica ľudskej fyzickej záťaže, po ktorej prekročení dochádza k absolútnej vyčerpanosti. A existuje tiež hranica primeraného uspokojovania ľudských potrieb, po ktorej prekročení dochádza k nadbytku. A tento nadbytok, tak ako všetky vyššie spomenuté prekročenia optimálnej miery vecí, má na väčšinu ľudí negatívne dôsledky. Prejavuje sa totiž postupným lámaním ich charakteru a degradáciou ich spôsobu myslenia. Človek sa jednoducho stáva vyšinutým bez toho, že by to on sám pozoroval.