Cesta k Svetlu

Vytlač príspevok
Odporuč príspevok
Bookmark and Share PRIDAŤ NA VYBRALI.SME.SK

Technický pokrok nie je pokrokom civilizácie!

Vývoj ľudstva sa pohybuje v dvoch rovinách. V rovine duchovnej, zahŕňajúcej rozvoj morálky, dobra a kvality medziľudských vzťahov a v rovine rozumovej, zahŕňajúcej vedu, techniku a racionálne poznávanie sveta okolo nás.
 
   Medzi týmito dvomi rovinami vývoja našej civilizácie však jestvuje obrovská priepasť, pretože kým rozumové poznanie kráčalo veľmi rýchlo dopredu, v rozvoji morálky, všeobecného dobra a kvality medziľudských vzťahov došlo k stagnácii. V tejto oblasti totiž ľudstvo takmer vôbec nepokročilo a je rovnaké, ako pred stovkami rokov.
 
   Zákon silnejšieho, ktorý je v podstate zákonom džungle, by mal byť pri zdravom, harmonickom vývoji našej civilizácie už dávnou minulosťou. Žiaľ, opak je pravdou a tento zákon  zostáva aj naďalej neblahou realitou i takzvanej „modernej“ súčasnosti. Jediné, čo sa zmenilo je jeho forma! To znamená, že otvorené vojenské a násilné uplatňovania zákona silnejšieho bolo pretransformované do podoby hospodárskeho a ekonomického podmaňovania, ovládania a profitovania zo slabších. A keď príde na to, nakoniec sa predsa len nepohrdne ani vojnou a násilím.
 
  Zjednodušene a nezaobalene povedané, morálne sme zostali stáť v dobe kamennej a to, čo nazývame rozvojom civilizácie, bol v skutočnosti iba rozvoj rozumových schopností.
 
   Čo pozitívneho však môžu priniesť výdobytky vedy a techniky človeku s úrovňou etiky, dobra a kvality medziľudských vzťahov z doby kamennej? Podľa zákona silnejšieho, ktorým sa neustále riadi, ich iba zneužije k tomu, aby ich prostredníctvom násilím presadil svoje mocenské záujmy tak, ako to robil po celé stáročia.
 
   Rukolapným svedectvom nesmiernej priepasti medzi duchovnou úrovňou ľudstva a vedecko – technickým pokrokom je minulé, 20. storočie, ktoré čo sa týka vyvražďovania, zverstiev a neľudskosti, nemá v dejinách civilizácie obdoby. Je svedectvom toho, kam až môže dôjsť chladný rozum bez ducha, čiže bez elementárnej etiky, dobra a citu.
 
   Vedecké poznanie bez zodpovedajúceho morálno – duchovného protipólu nie je teda žiadnym úspechom civilizácie, ale naopak, jej kliatbou.
 
   To, čo v tejto chvíli potrebujeme ako soľ, je práve prednostné pozdvihnutie, po celé stáročia zaostávajúcej, duchovno – etickej úrovne a to vo všetkých oblastiach života spoločnosti. Ak tak neurobíme a nepreklenieme vyššie spomínanú priepasť, stanú sa nám aj tie najúžasnejšie vedecké objavy viac prekliatím, ako požehnaním.
 
   Do tejto kategórie patria napríklad i na verejnosti tak vyzdvihované pokusy v urýchľovači častíc LHC, pri ktorých sa iba na rozumové poznanie orientovaní vedci, neschopní vnímať hlbšie, duchovné súvislosti bytia, ako je to žiaľ v dnešnej dobe bežné, idú ľahkomyseľne a dobrodružne zahrávať so silami, ktoré môžu mať nepredvídateľné a doslova katastrofálne spätné účinky na celé ľudstvo.
 
   Cesta skutočného, harmonického a zdravého vedeckého pokroku je však úplne iná! Je neodlučiteľne spojená so všeobecným rozvojom morálky, dobra a kvality medziľudských vzťahov. Ruka v ruke s takto rastúcim etickým rozvojom sa bude potom zodpovedajúcim spôsobom prehlbovať aj miera prieniku do poznania omnoho zásadnejších tajomstiev stvorenia, než akého sú schopní čisto materialistickí vedci s ich hlbokým deficitom citového a etického prístupu k životu. Deficitom, ktorý sa nepriaznivo odzrkadľuje v ich osobnom živote, ako aj v ich vedeckom bádaní.
 
   Skutočné a prevratné objavy sú preto ešte len pred nami! Ich prijatie a využitie však bude umožnené iba skutočným a pravým ľuďom, harmonicky stojacim vo stvorení. Harmonicky, čiže v rovnováhe citovo – morálnych a rozumových schopností. Takými sa musíme stať, ak chceme po týchto objavoch siahnuť a mať z nich úžitok. Súčasní, citovo vyprahnutí a vierou v rozum doslova obmedzení, takzvaní vedci, nemajú v tomto smere absolútne žiadnu šancu. Samozrejme, česť tým pár nemnohým výnimkám.
 

M.Š. priaznivec stránky : www.ao-institut.cz


Veda | stály odkaz

Komentáre

  1. nesuhlasm
    Na rozdiel od autora budem aj argumentovat a nie pouzivat iba prazdne frazy a slova ako na kazani.

    Preto tomu musim dat aj nejaku hlavu a patu, aby sme aspon trochu vedeli, o com sa bavime.

    Autor tvrdi:
    Morálne sme zostali stáť v dobe kamennej a to, čo nazývame rozvojom civilizácie, bol v skutočnosti iba rozvoj rozumových poznani.

    (Pre zlahcenie mojho textu tu nebudem rozoberat, co autor asi mysli tou jeho moralkou a preco som zamenil jeho slovo rozumovych schopnosti za rozumovych poznani).

    Podporel to jedinym argumentom:
    Zákon silnejšieho zostáva aj naďalej neblahou realitou.

    Aj keby tento agrument bol pravdivy, tak to neznamena, ze moralne sme zostali stat. Ved sme sa predsa mohli zlepsit v inych "moralnych" veciach. A hned aj ukazem priklad.

    V stredoveku v Europre mali moc v rukach tzv "duchovni", tj. krestania-katolici na cele s papezom. Sucastou ich moralky a hlasania dobra bola inkvizicia, mucenia, palenia carodejnic, platenie odpustkov, kriziacke vypravy. Nenastal uzasny pokrok, ze to uz v Europe nerobime?

    Zaujimave na tomto priklade je to, ze takato "moralka" bola ok prave vtedy, ked boli pri moci duchovni. Este zaujimavejsie je, ze koniec tejto moralky ide ruka v ruke s technickym pokrokom: objavenie knihtlace, zlepsenie gramotnosti, Kopernik, Amerika, ludia dostavali "rozum", reformacia. Samozrejme, nebolo to skokovo, ale co nam hovori historia je to, ze cim menej moci mali duchovni, tym ludskejsia bola "moralka". Zasluzili sa tito duchovni o prava zien, o prava cernochov? Prave naopak! Este dnes, mlada zena, ktora sa vyda za muza so sifilisom sa nemoze branit proti oplodneniu (alebo nemohla? zeby teraz uz hlasali inak? ak aj ano, tak zasa posledni, teda klasicky ako brzda nielen technickeho ale aj moralneho pokroku. Ironicke na tom je, ze autor stotznil duchovnu rovinu s moralkou, dobrom a vztahmi. Ak by to tak bolo, tak dostavame komicky zaver, ze duchovni brania duchovnemu rozvoju... :-)

    Dalsie autorove slova nestoja za zmienku. Pripada mi jednak ako cernoknaznik z rozpravok (alebo duchovny zo stredoveku), co siri iba strach a hrozu, a jednak ako stara baba, co klebeti sprostosti o susedoch. V autorovom pripade je to vsak horsie, lebo on siri svoje tvrednia o ludoch, ktorych ani nepozna! Posudte sami:
    "materialistickí vedci s ich hlbokým deficitom citového a etického prístupu k životu. Deficitom, ktorý sa nepriaznivo odzrkadľuje v ich osobnom živote, ako aj v ich vedeckom bádaní."
    Ako moze aspon trochu inteligentni clovek napisat taku hlupost? Ako moze vediet, aky je ich citovy zivot? Mozno pozna par vedcov vo svojom okoli, ale tvrdit o vsetkych? A ako moze poznat ich osobne zivoty? Uplny nezmysel. Zeby bol autor fakt zo stredoveku? :-)

    A na zaver moj nazor:
    Som rad, ze zijem v case, v ktorom technicky pokrok nie je brzdeny. Som rad, ze nezijem v case, v ktorom vladnu duchovni. Myslim si, ze technicky pokrok znamena lepsi, stastnejsi zivot, ze dokonca zlepsuje moralku a znamena pokrok civilizacie. Ked sa povie vedec, tak ma napadne vzrusenie a radost z poznavania, uzitocnost. Ked sa povie duchovny, tak ma napada smutok, strach, krutost, vyhrazky peklom a poslednym sudom...

    Ale je to iba moj nazor, vytvoreny na zaklade mojej zivotnej skusenosti. Vedcov som stretol iba zopar ako student, duchovnych nie (nevydrzim tie prazdne slova, nezmyselne dogmy a pretvarku v kostole). Za duchovneho vsak ratam autora tohoto blogu, ktory vznikol vdaka technickemu pokroku :-)

    A nehram sa na supermana ako autor, ktory si dovoluje generalizovat a kazat, co je spravne. Dufam, ze taky clovek sa vekom zo mna nestane. Aspon sa budem snazit.
    publikované: 27.06.2009 23:19 | autor: jofo (e-mail, web, neautorizovaný)
Pozor, na konci je potreba spočítať neľahkú matematickú úlohu! Inak komentár nevložíme. Pre tých lenivejších je tam tlačidlo kúzlo.



Prevádzkované na CMS TeaGuru spoločnosti Singularity, s.r.o., © 2004-2014