No a veľmi zaujímavé bolo, aké konkrétne riešenia na odstránenie tohto problému navrhovali. Poslanci KDH odporúčali vysvätiť miestnosť svätenou vodou, kým zase iný poslanec videl jadro problému v tom, že v rokovacej miestnosti je zavesený určitý dekoračný architektonický prvok s veľmi ostrými hranami. A sú to práve tieto ostré hrany, ktoré podľa čínskeho učenia Feng Shui vytvárajú negatívnu energiu. Ak by sa inkriminovaný prvok odstránil, všetko by sa vyriešilo.
Spomínaný, krátky televízny šot mal pravdepodobne poslúžiť iba ako určitá zaujímavosť tak, ako je to u komerčných televízií zvykom. Avšak tento, možno i trošku úsmevný rozhovor mohol nejednému vnímavému divákovi veľa napovedať o poslancoch parlamentu, ktorých úlohou je riešenie problémov slovenského národa a ktorí na takejto malej a bezvýznamnej drobnosti opäť celému národu ukázali mieru vlastnej neschopnosti. Ukázali, že ak majú oni sami nejaký osobný, či vzájomný, kolektívny problém, riešia ho tak, že sa až smiešnym spôsobom zameriavajú na nepodstatnosti a malichernosti, kým skutočná príčina im beznádeje uniká. Avšak bez poznania skutočných príčin nie je možné nájsť ani reálne východiská!
A ak sa podobným spôsobom, akým sa postavili k riešeniu problému negatívnej energie v parlamente stavajú i ku všetkým ostatným problémom, no tak ďakujem pekne! Ale žiaľ, že ich práve takýmto fatálnym spôsobom naozaj riešia, tomu až príliš rukolapne nasvedčuje súčasný stav slovenskej spoločnosti.
Ak totiž ľudia, ktorých úlohou je riešiť problémy národa nie sú schopní postrehnúť podstatu určitej problematiky, ak sa iba snažia tupo potláčať dôsledky bez pochopenia a eliminovania príčin, z ktorých tieto dôsledky plynú, tak takýto spôsob riešenia problémov možno považovať za tragédiu.
Vráťme sa však späť k negatívnej energii v parlamente. Tu nepomôže svätená voda ani Feng Shui. Ak sa veci majú zlepšiť, musí byť eliminovaná skutočná príčina a pôvod tejto zlej energie, ktorý sa nachádza ...v ľuďoch!
V ľuďoch! V ich vzájomnom straníckom nepriateľstve, nevraživosti a neraz i nenávisti, ktoré sa prejavujú neustálym slovným napádaním sa, roztržkami, svármi a osobnými útokmi.
Tu je pravý zdroj všetkej tej negativity! Ak sa má dosiahnuť zlepšenie daného stavu, musí sa v prvom rade zmeniť vzájomný vzťah ľudí k ľuďom! Ak sa nezmení práve toto, potom je vrcholne naivné domnievať sa, že tu pomôže niečo iného. Niečo, čo ľudí pohodlne odbremení od nevyhnutnej práce na zmene svojich vlastných postojov a svojho vlastného správania sa k iným. Niečo, čo im dá klamlivú ilúziu, že problémy možno riešiť aj inak a to hlavne bez toho, aby človek musel v niečom meniť seba samého.
Negatívna energia teda z parlamentu nezmizne dovtedy, kým sa v ňom budú ľudia ku sebe navzájom správať negatívne. Zlepšenie je možné docieliť iba zmenou vzťahov! Zmenou kvality osobného prístupu k ostatným ľuďom!
A tento model treba aplikovať i na celú spoločnosť! I celková negatívna atmosféra v spoločnosti a v celom našom národe sa nezlepší dovtedy, kým ľudia nezmenia svoj osobný postoj k iným ľuďom! Až potom môže zavládnuť porozumie, harmónia, spokojnosť a šťastie! Inak nikdy! Ani vtedy, ak by sa tento národ stal odrazu, zo dňa na deň bohatší dvoj, alebo trojnásobne.
Spokojnosť, harmónia a porozumenie medzi ľuďmi v spoločnosti totiž nezáleží od sily ekonomiky a objemu peňazí! Domnievať sa, že ekonomický vzostup vyrieši absolútne všetko a akosi samočinne ľuďom prinesie to, čo sa nazýva šťastím je omyl! Je to bludná cesta, ktorá nevedie k cieľu!
V skutočnosti človeku netreba veľa, aby bol šťastný. Ani národu netreba veľa, netreba mu nadbytok na to, aby v ňom zavládla spokojnosť a porozumenie. To hlavné totiž nespočíva v peniazoch, ani v ekonomike, ale v zmene myslenia! V radikálnej pozitívnej premene nášho osobného vzťahu k iným ľuďom! V pochopení toho, v čom spočívajú skutočné hodnoty a aký je vlastne zmysel ľudského života!
Nie mať, ale byť! Byť skutočne človekom! Človekom, ktorého človečenstvo sa prejavuje jeho osobným, ľudským prístupom k ostatným ľuďom! Zmena spoločnosti k lepšiemu spočíva v zmene nás samotných! V našej osobnej premene v zmysle ľudského, ústretového a pomáhajúceho prístupu k ostatným ľuďom! Veď človek je preto človekom, že sa k ostatným správa ľudským spôsobom!
Byť ľudský k ľuďom! Tento elementárny základ ľudskosti dnes chýba všade, kde sa len pozrieme! Bez tohto základu sa však nie je možné pohnúť sa ďalej! Ak tohto niet, nepomôže ani bohatstvo, ani ekonomická sila! Ľudia sa budú v spoločnosti cítiť zle, aj keď budú mať dostatok. Viď našich poslancov v parlamente, o ktorých sa predsa nedá povedať, že by sa cítili zle a trpeli depresiami z ekonomickej núdze.
Približne 80 percent Nemcov, ktorých ekonomika patrí medzi najvýkonnejšie na svete by si priala zmenu súčasného kapitalistického systému za nejaký iný. Je to neuveriteľné, ale ani Nemci nie sú spokojní s tým, ako žijú a čo majú, hoci majú mnohonásobne viac, ako iní.
Ľudia nedokážu pochopiť, že tajomstvo spokojnosti a šťastia nie je skryté v peniazoch a nadbytku, ale vo vzájomných, skutočne ľudských vzťahoch medzi nimi samými navzájom.
Ani ľudia na bohatom západe nie sú teda šťastní i keď sa všetci navonok stále usmievajú a sú milí. Je to však len imidž.
Títo ľudia nie sú šťastní z dvoch dôvodov. Za prvé preto, lebo aj napriek milým úsmevom sa v skutočnosti, vo svojom vnútri riadia princípom bezohľadnej konkurencie. Princípom, ktorý možno vyjadriť slovami kto z koho.
No a za druhé sú títo blahobytne žijúci ľudia plní nadradenosti, sami seba považujúc za ľudí prvej kategórie, kým všetci ostatní sú pre nich v podstate menejcennými. Otvorene sa o tom samozrejme nehovorí, ale kto je aspoň trošku vnímavý vyciťuje to. S takýmto vnútorným prístupom k iným ľuďom však nemožno byť šťastnými a spokojnými! A to ani vtedy, keď žijeme v hmotnom blahobyte!
Dnes platí: Človek človeku vlkom! Malo by však platiť: Človek človeku človekom! Ľudia sa musia naučiť byť ľudskí k ľuďom! Ku všetkým a bez rozdielu! V tom je cesta! Cesta k zlepšeniu pomerov v každej spoločnosti! Všetky iné cesty sú cestami bludnými! Všetky iné riešenia úbohými a smiešnymi! Kedy to pochopí tento svet, tento národ a jeho elita v našom parlamente?
A úplne na záver ešte jeden postreh: Mnohé choroby vyvolávajú skryté, vnútorné duševné príčiny. V televíznom šote, spomínanom na začiatku hovorili poslanci o zhoršovaní svojho zraku. Prečo sa im však zhoršuje zrak? Lebo nechcú, alebo nie sú schopní vidieť pravú príčinu všetkých problémov v spoločnosti. Tých problémov, ktoré je ich povinnosťou riešiť! Vyriešiť ich však nemožno bez poznania hlavnej príčiny, ktorú ale oni tvrdošijne odmietajú vidieť a ktorá tkvie v nevyhnutnosti zlepšovania medziľudských vzťahov v spoločnosti. A táto ich neschopnosť vidieť podstatu je práve onou, skrytou, vnútornou duševnou príčinou, spôsobujúcou im postupné zhoršovanie zraku.
M.Š. spolupracovník časopisu „Pre Slovensko“
Komentáre