Skúsme však celkom prakticky bližšie objasniť takúto konkrétnu situáciu:
Pán Nemeček bol vo svojom minulom živote zlý človek. Vtelil sa na zem znovu a teraz je naopak slušný. Žne ale zlo zo svojej minulosti, pretože aj keď sa chová dobre, hulvát pán Vyskočil mu všetko vracia ako na tanieri a pán Němeček je dodatočne konfrontovaný s tým, čo robil on sám vo svojom minulom živote iným.
Ale čo pán Vyskočil v budúcom živote?
Ak sa totiž teraz chová ako hulvát a slušnému človeku pánovi Nemečkovi ublížuje, malo by sa to v budúcom živote pre zmenu vrátiť zase jemu?
Ak však pán Němeček musel v tomto živote zožať ovocie svojich predchádzajúcich neprávostí, tak potom pán Vyskočil iba koná svoju povinnosť a vracia mu všetko zlo z jeho predchádzajúceho života.
Je teda pán Vyskočil vinný hulvátstvom voči pánovi Nemečkovi a má byť za to vo svojom budúcom živote potrestaný, alebo iba koná svoju povinnosť? A hoci sa aj správa ako hulvát, nemôže mu to nikto vyčítať, pretože pánovi Nemečkovi to predsa musí niekto vrátiť, a teda pán Vyskočil je iba vykonávateľom.
Nemal by teda dostať skôr odmenu za dobre vykonanú prácu? Veď ak pánovi Nemečkovi muselo byť počas tohto života ublížené, tak prečo za to trestať toho, kto mu ublížil? Bolo to predsa tak stanovené.
Odpoveď: Prvou zásadnou vecou, ktorú si musíme uvedomiť je, že akékoľvek konanie zla, či už z takého, alebo onakého dôvodu zostáva vždy zlom, prostredníctvom ktorého si človek vo vzťahu k sebe samému nevyhnutne nadväzuje negatívne karmické vlákna. Ideálnym stavom na zemi, ako aj v celom stvorení je totiž len a len dobro. Konaním dobra síce človeku taktiež vzniká karma, ale samozrejme pozitívna, prinášajúca iba šťastie a harmóniu.
No a my si teraz, práve kvôli objasneniu vyššie spomínanej, spletitej situácie skúsme teoreticky predstaviť ideálny stav na zemi, kedy všetci ľudia konajú iba dobro. Zlý je len jeden jediný človek, ktorému tým samozrejme vzniká negatívna karma, avšak na zemi už nejestvuje nikto taký, prostredníctvom koho by sa mu jeho karma vrátila.
V takomto prípade sa mu musí vrátiť inak, ako od ľudí. A síce, trebárs prostredníctvom nejakej vážnej choroby, či nehody. Alebo prostredníctvom prírodného diania, ako je úder blesku, pád stromu, zrútenie strechy a podobne.
Úplne inak to však samozrejme prebieha v súčasnosti, keď sa na zemi nachádza veľké množstvo ľudí, konajúcich najrozmanitejšie zlo. V takomto prípade človek, vnútorne podliehajúci nejakému zlému sklonu, ako je trebárs spomínané hulvátstvo, závisť, nenávisť a podobne, bude na základe zákona príťažlivosti rovnorodého automaticky priťahovaný k ľuďom, holdujúcim rovnakým nerestiam. V ich prítomnosti a prostredníctvom nich potom na vlastnej koži prežije všetky dôsledky negativity, ktoré tieto neresti so sebou prinášajú a ktoré aj on sám v sebe prechováva, alebo v minulosti prechovával.
Účelom tohto prežívania je, aby si dotyčný na vlastnej koži uvedomil podstatu a všetky dôsledky svojich negatívnych vlastností a poznajúc ich ako zlo sa ich rozhodol zbaviť. Toto prežívanie, ktoré sa človeka niekedy naozaj veľmi bolestne dotýka je teda výchovného charakteru.
Môžeme v ňom ale zároveň vybadať i fungovanie veľkej, univerzálnej Spravodlivosti, na základe ktorej musí každý z nás jedného dňa zožať presne to, čo zasieval. Kto teda sial nenávisť, na vlastnej koži musí zažiť plody nenávisti. Kto sial závisť, na vlastnej koži zažije plody závisti. Kto sial nemravnosť, na vlastnej koži zažije plody nemravnosti a nečistoty. Kto bol hrubý, na vlastnej koži zažije hrubosť. A tak je to so všetkými ostatnými negatívnymi vlastnosťami.
Ale pozor! Ľudia, prostredníctvom ktorých sa nám v spravodlivej odplate na základe našej negatívnej karmy dostáva zla sami páchajú zlo, a teda sami pre seba nadväzujú negatívnu karmu. Negatívnu karmu, ktorá sa bude aj pre nich rozuzľovať vyššie spomínaným, negatívnym spôsobom.
Lebo ako už bolo povedané, ideálnym stavom na zemi a v celom stvorení je iba dobro, zatiaľ čo konaním akéhokoľvek zla každému nevyhnutne vzniká negatívna karma, z ktorej účinkami bude musieť byť skôr, alebo neskôr osobne konfrontovaný.
A tento obludný kolotoč zla, v ktorom človek pácha zlo a ním vytvorené zlo sa mu vracia prostredníctvom zla, páchaného inými ľuďmi voči nemu samému, tento nikdy nekončiaci kolotoč zla bude pokračovať na zemi až dovtedy, kým to každý jednotlivý človek neprehliadne a z tohto kolotoča nevystúpi. Avšak vystúpiť z neho môže jedine tým, že sa vnútorne diametrálne zmení. Že sa polepší!
Ak človek dokáže tieto skutočnosti pochopiť a začne vedome, vo svojich pocitoch a myslení, ako i vo svojich slovách a činoch pestovať iba dobro a ušľachtilosť, v takomto prípade by si mal ešte zvlášť uvedomiť, že jeho čerstvo nastúpená cesta dobra mu dobro neprinesie okamžite a na druhý deň. Ak totiž začal vedome siať dobro, jeho žatva nastane určite, ale nie ihneď. Nie hneď, pretože ak vložíme semienko nejakej rastlinky do zeme, musíme taktiež nejakú dobu počkať, kým vyrastie a prinesie svoje plody.
Zahájenie konania dobra je preto obdobím veľmi kritickým, pretože ovocie dobra, ktoré sme sa rozhodli konať môžeme očakávať až v blízkej, alebo vzdialenejšej budúcnosti, zatiaľ čo z našej minulosti, v ktorej sme ešte konali zlo ku nám, ako posledné doznievanie našej negatívnej karmy prúdi zlo, v spravodlivej odplate za naše predchádzajúce zlé jednanie.
V tomto kritickom období teda dochádza k tomu, že človek, ktorý sa rozhodol konať dobro býva atakovaný zlom, na základe čoho si mnohí často kladú otázku, prečo tak veľa dobrých ľudí trpí?
My však už vieme, že utrpenie je ovocím predchádzajúcej negatívnej karmy, ktorá sa musí rozuzliť, pretože každý z nás musí za všetko vykonané zlo osobne zaplatiť až do posledného haliera. Takto to totiž vyžaduje veľká a univerzálna Spravodlivosť.
Ak ale človek pochopí, že zlo, ktoré musí momentálne prežívať je nevyhnutným karmickým dôsledkom predchádzajúceho zla, ktoré v minulosti napáchal, a ak aj napriek tomu vytrvá vo svojom konaní dobra, môže si byť stopercentne istý, že je iba otázkou času, kedy sa jeho karma úplne vyčerpá a kedy naopak nadíde čas žatvy dobra, ktoré sa rozhodol siať.
A onen moment jedného dňa nastane! Za jeho prežitie stojí naozaj každá námaha! Zlá karma konečne ustala a dobrá konečne nadišla! Táto chvíľa sa rovná pocitu znovuzrodenia, i keď skutočným znovuzrodením bolo už samotné vedomé zahájenie konania dobra. Duša zažiari svetlom a život sa zmení v čistú radosť. Človek konajúci dobro žne dobro, šťastie a harmóniu. A na ich krídlach letí k Výšinám! K Výšinám Svetla, radosti, šťastia a dobra! Letí nahor preto, lebo sa konečne zbavil záťaže negatívnej karmy, ktorá ho dovtedy neustále ťahala dolu.
Zlo nemá nijaké opodstatnenie vo stvorení! Je nešťastím pre svet i pre každého jednotlivého človeka, ktorý mu holduje. Každým konaním zla, či už prostredníctvom našich myšlienok, našich pocitov, našich slov, alebo činov sa dostávame do súkolesia negatívnej karmy, ktorej účinky nás budú biť, zraňovať a spôsobovať nám nepríjemnosti dovtedy, kým z obludného kolotoča zla sami nevystúpime. Kým nezačneme konať dobro, totožné so spravodlivosťou, ľudskosťou, ušľachtilosťou a čestnosťou.
Dovtedy, kým toto nepochopíme a vo svojich životoch nezrealizujeme, dovtedy nás bude tiesniť naša negatívna karma. A ak budeme stále zotrvávať na pozíciách zla a nikdy sa neodhodláme plne a absolútne prikloniť k dobru, môže sa napokon stať, že sa do súkolesia zlej karmy zamotáme tak, že sa z neho už vôbec nebudeme schopní dostať. A zákonitý, železný pohyb súkolesia nás nakoniec rozdrví na prach! Na prach, ako niečo, čo je vo stvorení nežiadúce, pretože sa nikdy nedokázalo plne schopiť k dobru, spravodlivosti a ušľachtilosti.
http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š
Komentáre