Cesta k Svetlu

Jednoznačná odpoveď znie: Nie! Avšak spolu s týmto povzbudivým „nie“ treba zároveň bezpodmienečne vedieť, čo musí ľudstvo podniknúť, alebo lepšie povedané, akým sa musí stať, aby dokázalo týmto predpovedaným udalostiam zabrániť.

Pred nedávnom mi môj priateľ s rozčarovaním rozprával o podmienkach v závode, kde pracuje. Ide v podstate o pomery, panujúce takmer vo všetkých súčasných výrobných prevádzkach, ktoré nám sem boli „importované“ spolu s toľko očakávanými, zahraničnými investíciami.

Správa z tlače: Mexičan Carlos Slim Helú sa stal najbohatším mužom planéty. Vlastní majetok za 67 miliárd dolárov (1,6 bilióna korún, čo sa rovná sume, ktorú slovenská ekonomika vytvorí za rok). Polovica Mexičanov pritom žije pod hranicou chudoby.

Na požiadanie pána J. K. zverejňujem vo svojom blogu jeho text o scestí genetickej modifikácie, ktorej skutočným účelom nie je pomoc ľuďom, ale ako sa to už v dnešnej dobe dá predpokladať, iba honba za čoraz vyššími ziskami. Bez ohľadu na zdravie ľudí a bez ohľadu na prírodu.

Je naozaj iróniou, že napriek obrovskému kvantu rôznych rozumových vedomostí si ľudstvo nie je schopné uvedomiť vážnosť súčasnej situácie, súvisiacej s jeho vlastným prežitím. Alebo lepšie povedané, aj by snáď toho schopné bolo, iba jednoducho ...nechce!

Snáď naozaj neuveriteľné a prekvapivé tvrdenie, ale žiaľ, a to je naozaj mimoriadne smutné, tvrdenie pravdivé. Lebo skutočne, z hľadiska prirodzeného vývoja ľudského druhu na zemi, vlastní naprostá väčšina súčasnej populácie zaostalý a nenormálne vyvinutý mozog.

Keďže každý človek už určite aspoň raz v živote cestoval železnicou, táto všeobecná skúsenosť z cesty po jej „železných dráhach“ nám môže poslúžiť, ako mimoriadne výstižný príklad, k priblíženiu si nášho osobného putovania stvorením, po úplne rovnako „železných dráhach“ jeho Zákonitostí.

V prvom rade si je treba ešte raz pozornejšie všimnúť nadpis, v ktorom sa hovorí o negativite vysťahovalectva a „dlhodobej“ práce v zahraničí. Podotýkam dlhodobej! To teda znamená, že proti Zákonitostiam stvorenia sa nepreviňuje nikto, kto odchádza do zahraničia a strávi tam určitý krátkodobý pobyt, či už za poznávacím, študijným, pracovným, alebo oddychovým účelom.

V súčasnom, absolútnom odtrhnutí sa ľudstva od prirodzenej podstaty fungovania univerza nie sme už takmer schopní zdravo uvažovať ani o tých najzákladnejších súvislostiach, týkajúcich sa skutočnej kvality nášho života na zemi.

Umenie je jediným odvetvím ľudskej činnosti, ktorá sa dokázala zachvievať po dlhé stáročia v súlade so Zákonitosťami vo stvorení. Avšak v dobe vrcholiaceho temna na zemi, vyznačujúcej sa domýšľavou pýchou v neobmedzené schopnosti ľudského rozumu nakoniec padlo aj ono.

V dnešnej tlači je možné každodenne čítať veľké množstvo článkov, úvah a zamyslení, súvisiacich so „sedemhlavým drakom“ svetového terorizmu, ktorému okamžite, po zoťatí jednej hlavy, narastú tri ďalšie, čím sa táto hrozba modernej civilizácie nezmenšuje, ako by sme si všetci želali, ale naopak, rastie.

Na Slovensku (okolo 5 miliónov obyvateľov) registrujeme ročne viac, ako 23 000 nových prípadov rakoviny a takmer 11 000 tisíc úmrtí na túto chorobu. Očakáva sa však, že do roku 2020 stúpne jej výskyt až o 50 percent. Uvedené smutné fakty nám boli opäť pripomenuté nedávnym „Dňom narcisov“, organizovaným Slovenskou ligou proti rakovine. Išlo už o 11. ročník verejnej zbierky, ktorej výťažok je určený na rôzne formy boja s toto zákernou chorobou.

Boli raz dvaja ľudia, ktorí sa rozhodli vykopať studňu. Jeden z nich bol trpezlivý a druhý netrpezlivý. Trpezlivý človek si našiel vhodné miesto a začal. Dostal sa do hĺbky dvoch, desatich i dvadsiatich metrov. Bola to dlhá, ťažká a namáhavá práca, na ktorej konci sa však predsa len, vďaka svojej usilovnosti a trpezlivosti, dopracoval k cieľu – k vode.