Cesta k Svetlu

Takto to dnes chodí – hovoria ľudia a fatálne sa zmierujú s mnohostrannými prejavmi zla. Zlo sa stáva samozrejmosťou a niečím úplne normálnym. Zmierujeme sa s nečestnosťou, nepoctivosťou, nespravodlivosťou a prispôsobujeme sa im. Je len málo takých ktorí veria, že zlo na tejto zemi môže byť zničené. A predsa, aj keď sa to zdá neuveriteľné, zničené bude! A predsa padne, hoci dnes to málokto považuje za možné! Ako k tomu dôjde?

To, jakým způsobem se žena odívá, velmi výrazným způsobem ovlivňuje její okolí a zpětně i ji samotnou. Ba dokonce její vlastní osud! Jedním z takových příkladů je jistá míra propojení vlivu kvality odívání ženy na kvalitu navazování její známostí a partnerských vztahů.

Lidé jsou vzdáleni od správného pochopení a tím i od plnění desatera přikázání, protože mají tendenci přizpůsobovat si je své pohodlnosti. A tak je to i s tím třetím, při kterém je většina věřících přesvědčena, že mu dostatečně učinili zadost svou účastí na nedělní pobožnosti.

Každý človek v sebe cíti zvláštny, nedefinovateľný a neurčitý vnútorný nepokoj. Nepokoj, ktorý ho stále núti niečo hľadať a o niečo usilovať. A keď to čo hľadá a o čo usiluje napokon dosiahne, nepokoj duše sa po nejakej dobe ozve zas. Zdanlivo akoby nebolo celkom ničoho, čím by sa dal uhasiť. Ba časom, s pribúdajúcimi rokmi sa akoby ešte viac stupňoval a prerastal až v drásajúci pocit nenaplnenosti bytia.

Všetko, čo jestvuje na zemi je človeku k dispozícii. Zo všetkého môže brať, ochutnať, prežiť a zakúsiť. Len jedno jediné nemôže! Spôsobovať pri naplňovaní svojich žiadostí utrpenie iným! Ak totiž takto koná, nevyhnutne sa do vlákien jeho osudu začnú votkávať temné vlákna, ktoré ho stiahnu nadol.

Svého času jsem stál na straně utlačovaných a nevraživě hleděl na ty, kteří je utlačují. Typickým příkladem takového, obecně tak velmi rozšířeného, nepřátelského postoje jsou politici, kteří lžou, kradou a jednají nečestně, takže tento postoj lidí vůči nim se zdá být docela oprávněný.

Človek sa sám, dobrovoľne, slobodne a zo svojho vlastného rozhodnutia obmedzil vo vnímaní reality. Rozhodol sa totiž nevnímať ju celú, ale len jej časť. A túto časť považuje za celok, mimo ktorého pre neho nič ďalšieho nejestvuje. A všetko jeho myslenie a uvažovanie, všetky jeho závery a rozhodnutia ktoré činí, celá jeho životná orientácia stojí na tomto nesprávnom základe.

Prežitie spojenia so Svetlom je najmocnejším a najzásadnejším prežitím, ktorého sa môže človeku tu na zemi dostať. Má schopnosť od základov zmeniť celý jeho doterajší život. Existencia Boha, ktorá bola dovtedy vecou viery sa totiž na základe osobného prežitia stáva vecou presvedčenia, pretože potom už človek neverí že je to tak, ale vie, že to je tak!

Je až zarážajúce, ako ľudia nie sú schopní rozpoznávať a doceňovať obrovský význam malých vecí. Vecí obyčajných, všedných a každodenných, v ktorých prostej samozrejmosti skutočnú veľkosť nikto nehľadá. Avšak ak človek nie je schopný, nerozpoznáva, nedoceňuje a nevyužíva veľkosť malých vecí, potom nikdy nevykoná nič skutočne veľkého. Potom napokon aj on sám zostane navždy malým a na jeho konaní, ale aj na jeho myslení spočinie pečať malosti. Pečať ľudskej malosti, prameniaca z neschopnosti poznávať veci skutočne veľké a tým byť neschopným naozaj veľké veci uskutočňovať.

Je nesprávne, ba až smiešnym spôsobom naivné chcieť vykladať Bibliu doslovným spôsobom. Mnohé z jej textov sú totiž určitým kódom, určitou šifrou, ktorú má človek správne dešifrovať. Sú metaforou, za ktorou sa ukrýva skutočný duchovný význam.

Každý, kto vysloví slovo karma, znamenajúce odplatu za zlé činy, ktoré sme napáchali v našich minulých životoch sa v kresťanských kruhoch stretne s odmietnutím. Kresťania totiž odmietajú kozmický zákon karmy, na základe ktorého je naše utrpenie nevyhnutným dôsledkom našich vlastných, predchádzajúcich zlých a nesprávnych činov.

Jestvuje Zdroj všetkej sily a energie. Energia a sila, vyžarovaná zo Zdroja vytvára tlak. No a tlak vyvoláva pohyb. Ba doslova pohyb vynucuje! Zákonitosti nevyhnutného pohybu je podriadené celé univerzum a teda samozrejme i človek s jeho fyzickým telom, ale i s jeho vnútorným životom.

Lekár – bezcharakterná kreatúra, ktorá si urobila biznis z ľudského nešťastia. Kreatúra, ktorá nechce pomáhať tak, ako to sľubovala, ale ktorá v ľuďoch a ich utrpení vidí predovšetkým zdroj vlastného sebaobohatenia. Sebaobohatenia bez hanby, bez dna a bez svedomia.

Všetky generácie obyvateľov tejto zeme, nasledujúce jedna za druhou sa javia ako jedna veľká štafeta nevedomosti. Nevedomosti o tom najdôležitejšom, čo v živote človeka vôbec jestvuje. Nevedomosti o skutočnom zmysle a účele vlastného bytia.

Túžba po ovládaní ľudí i území sprevádza celé dejiny našej civilizácie. V dávnejších dobách k tomu dochádzalo hrubou silou. Viď napríklad dobyvateľské snahy Alexandra Veľkého, alebo rímskej ríše. Tieto snahy pretrvávali v rôznych formách a podobách až do súčasnosti. Ich vrcholom s celkom otvorenými a neskrývanými ambíciami na svetovládu bol nemecký fašizmus.

Nekompromisne a tvrdo zaznieva krátke, ale úderné posolstvo starozákonného proroka súčasnému človeku. Jeho slová búšia ako údery do dnešnej plytkosti, prázdnoty, povrchnosti, ľahostajnosti a ľahkovážnosti, s ktorou sa ľudia podvoľujú zlému. Podvoľujú sa zlému, ktoré práve pre tak veľmi rozšírenú plytkosť, ľahostajnosť a lenivosť aktívne kráčať cestami dobra urobilo z tejto zeme zapáchajúcu stoku.

Za čias bývalého socialistického systému sa vedúce štruktúry štátu usilovali vybudovať prosperitu spoločnosti prostredníctvom usilovnej práce, filozoficky sa opierajúc o vedecký materializmus. Zároveň však všetko, čo ľudia robili, ba dokonca i všetko čo hovorili muselo byť v súlade s komunistickou ideológiou. Kto to nerešpektoval, nevyhol sa perzekúcii.

Nehanebníci, smilníci, cudzoložníci a sebaprznitelia sa nestanú dedičmi kráľovstva nebeského - píše sa v Biblii. Sebaprznenie je problémom mnohých, najmä mladých ľudí, ktorí si s tým nevedia dať rady. Ako príklad uvádzam slová istého mladého dievčaťa:

Dovoľujeme si upozorniť vás na nový knižný titul s názvom "Na ceste vzostupu". Jej autorom je Tomáš Lajmon, umelec, spisovateľ, rečník a zanietený propagátor života žitého v súlade so zákonmi univerza.

Na úvod si prečítajte názor herca Martina Hubu na výšku duševnej úrovne našej spoločnosti. Ide o úryvok z jeho rozhovoru, zverejneného v časopise Život č.31/2013: