Cesta k Svetlu

Pre mnohých ľudí bude pravdepodobne veľmi zaujímavou praktická otázka, ako môže byť v dnešnej materialistickej dobe slobodným a nezávislým človek, usilujúci o duchovné hodnoty?

Človek dneška je človekom hmoty, uznávajúcim len to, čo vidí, čo dokáže ohmatať, čo podľa neho reálne existuje a čo mu prináša nejaký viditeľný hmotný prospech. Iba to je hodné jeho úsilia, námahy a odriekania.

Pre duchovné texty rôznych náboženstiev je príznačná určitá tajomnosť. Akoby v nich zostávalo niečo nedopovedané, niečo zvláštnym spôsobom záhadné, niečo nie presne ohraničené. Duchovné texty teda nebývajú prvoplánovo priamočiare. Z tohto dôvodu vznikla v náboženských systémoch potreba ich výkladu a interpretácie, čo sa stalo jednou z hlavných úloh kňazov, kazateľov a duchovných učiteľov.

Podľa názoru mnohých rodičov a pedagógov áno, pretože im ako povinné čítanie na stredných školách vnucuje knihu, ktorej obsah je od mravnosti na míle vzdialený. Knihu, ktorá je v určitých pasážach vyslovene nemravná a vulgárna.

Začnem faktami, ktoré som spomínal už viackrát. Prostredníctvom nich sa dá totiž dokonale pochopiť zvrátený spôsob uvažovania, na základe ktorého považujú USA a západné krajiny nutnosť vlastnej svetovej hegemónie priam za životne dôležitú.

Ľudia chcú byť zdraví a mnohí sú v tomto smere veľmi aktívni. Dodržujú zásady správnej výživy, športujú, navštevujú rôzne kurzy, študujú literatúru, zbierajú informácie o najrozličnejších trendoch zdravého života a podobne.

Svojho času som napísal úvahu o tom, ako extrémisti obhajovali mravnosť na Slovensku. Išlo o známy prípad predsedu banskobystrického samosprávneho kraja Mariána Kotlebu, ktorý stopol divadelné predstavenie v Brezne a predtým zastavil dotácie divadla tanca v Banskej Bystrici.

Existuje určitá hranica optimálneho príjmu potravy, po prekročení ktorej dochádza k obezite. Existuje i optimálna hranica ľudskej fyzickej záťaže, po ktorej prekročení dochádza k absolútnej vyčerpanosti. A existuje tiež hranica primeraného uspokojovania ľudských potrieb, po ktorej prekročení dochádza k nadbytku. A tento nadbytok, tak ako všetky vyššie spomenuté prekročenia optimálnej miery vecí, má na väčšinu ľudí negatívne dôsledky. Prejavuje sa totiž postupným lámaním ich charakteru a degradáciou ich spôsobu myslenia. Človek sa jednoducho stáva vyšinutým bez toho, že by to on sám pozoroval.

Stvoriteľ univerza bol tak veľkorysý, že nám daroval slobodnú vôľu. Iba na človeku samotnom však záleží, či vôbec pochopí túto veľkosť Jeho daru. Na človeku záleží, či bude usilovať k Bohu, ako k zdroju všetkého dobra a či sa vynasnaží poznávať Jeho Zákony, ktoré vo stvorení vládnu. A nie len ich poznávať, ale podľa nich aj žiť.

Ak sa detailnejšie pozrieme na najrozličnejšie odvetvia spoločenského, ekonomického a kultúrneho života, nájdeme veľké množstvo vecí, ktoré nie sú dobré. Vecí, ktoré spôsobujú problémy, pnutia a konflikty. A to platí nie len v rámci našej spoločnosti, ale aj medzi národmi, či náboženstvami. Na základe toho potom často dochádza k prejavom nespokojnosti, násilia a teroru. Dochádza k lokálnym ozbrojeným stretom, ba v súčasnosti narastá i hrozba opätovného, veľkého celosvetového vojnového konfliktu. A to už nie je žiadna maličkosť!

Každý človek je vo svojom jadre dobrý. Dobro je totiž najvnútornejšou bytostnou podstatou každého z nás, a to i napriek množstvu výhrad, ktoré by bolo možné namietnuť.

Za súčasnej situácie, kedy Európu evidentne postupne ovláda islam a jeho vyznávači, ktorí spravidla nikdy neustupujú zo svojho presvedčenia, nemajú Európania v rukách vôbec nič, čím by sa boli schopní rovnocenne postaviť voči živelnej sile ich vierovyznania.

Je paradoxné, že ak na Slovensku nieto vybočí zo spoločensky tolerovanej miery nemravnosti a usiluje v tomto smere o nápravu, je verejne pranierovaný a spoločnosť v ňom vidí extrémistu.

Náhody nejestvujú, pretože náš svet podlieha duchovným zákonitostiam. Každá udalosť, a to i zdanlivo náhodná, je dôsledkom nejakej príčiny. Nič totiž nepadá len tak bez všetkého z Mesiaca, a to teda znamená, že nič na tomto svete sa nikdy nestane bez nejakej, tomu predchádzajúcej príčiny.

V živote bývame často postavení pred okolnosti, v ktorých sa zrazu a celkom nečakane ukáže naša pravá tvár. Napríklad trebárs naša faloš a pokrytectvo, ktoré sa nám inokedy darí celkom úspešne skrývať. No a presne k takémuto náhlemu odhaleniu falše, pokrytectva a dvojakého metra došlo nedávno zo strany EU. Konkrétne zo strany rozličných, EU naklonených, oficiálnych i neoficiálnych zdrojov, ktoré vyjadrovali svoje rozhorčenie nad nedávnymi slovenskými parlamentnými voľbami.

Z hľadiska Zákonov vo stvorení a dokonca i z hľadiska vtedajšieho pozemského zákonodárstva tu išlo o neobjektívny, účelový a zmanipulovaný proces.

Žijeme na planéte Zemi, podrobenej duchovným Zákonom. Jedným z kľúčových je Zákon spätného účinku, ktorého pôsobenie je možné vyjadriť veľmi jednoducho slovami: čo kto zaseje, to aj zožne. Alebo trebárs rečou zákonov fyziky: aká je akcia, taká musí byť nevyhnutne aj reakcia.

Nič nie je úplne čierne, ale ani úplne biele. Keď sa objektívne pozeráme na svet zistíme, že všetko má svoje pre a svoje proti. A presne tak je to aj so súčasným a bývalým spoločenským systémom. Nie všetko v tom bývalom bolo zlé a nie všetko v tom súčasnom je iba dobré.

Keď chceme pochopiť, čo je to v skutočnosti dobro, stačí si iba pred tento pojem dosadiť slovíčko – všeobecné.

V súčasnosti preferovaný multikulturalizmus stojí v rozpore so Zákonitosťami univerza. A je úplne jedno, ako racionálne a vzletne sa budú ľudia snažiť tento nesprávny jav ospravedlňovať, pretože žiaľ, východisková pozícia ich myslenia a celkového nazerania na realitu je nesprávna. Ich vnútorný život je totiž obmedzený iba čisto hmotným a materiálnym vnímaním. A podobná obmedzenosť nemôže splodiť nič iného, ako niečo, čo nie je správne.