Cesta k Svetlu

Vytlač príspevok
Odporuč príspevok
Bookmark and Share PRIDAŤ NA VYBRALI.SME.SK

Negativita dlhodobej práce v zahraničí – odpoveď na reakcie.

V prvom rade si je treba ešte raz pozornejšie všimnúť nadpis, v ktorom sa hovorí o negativite vysťahovalectva a „dlhodobej“ práce v zahraničí. Podotýkam dlhodobej! To teda znamená, že proti Zákonitostiam stvorenia sa nepreviňuje nikto, kto odchádza do zahraničia a strávi tam určitý krátkodobý pobyt, či už za poznávacím, študijným, pracovným, alebo oddychovým účelom.

 

   Samozrejme, podobné pobyty môžu rozšíriť obzor dotyčného človeka v rôznych oblastiach, môžu ho v mnohom obohatiť a dať mu veľa cenených životných skúseností, ktoré potom zužitkuje vo svojej domovine. To všetko je v úplnom poriadku.

 

   Avšak nie je už v poriadku, ak sa človek rozhodne pre vyslovene dlhodobý pobyt, alebo trvalú a dlhodobú prácu v niekde v zahraničí. Pri tomto jeho rozhodovaní totiž narážame na starý známy problém naprostej väčšiny ľudí, ktorí sa pri vážnych životných rozhodnutiach riadia predovšetkým svojou vlastnou vôľou, svojim vlastným chcením a ani ich len nenapadne vnútorne si položiť otázku, aké má s nami plány Vôľa vyššia a či to, čo sa hodláme vykonať, je naozaj chcené.

 

 

   Ak by sme totiž takto uvažovali, museli by sme si okamžite uvedomiť, že vo všetkej prostote, prirodzenosti a jednoduchosti nám bolo práve miestom nášho zrodenia veľmi jasne ukázané vyššou Vôľou presne to miesto, alebo oblasť,  v ktorej máme žiť.

 

   Týmto miestom sa samozrejme nemyslí to, že by sme mali vyslovene žiť iba tam, kde sme sa narodili, ale približne v tej zemepisnej oblasti.

 

 

   Ďalej vyslovujete hypotézu, že ak by Váš pradedo zostal v Amerike, boli by ste dnes Američanom a ak by nevzniklo Československo, boli by sme dnes Uhri.

 

   Správnym spôsobom sa na všetky veci okolo nás možno pozerať iba z hľadiska účinkov Zákonitostí vo stvorení a nie z hľadiska malého ľudského chcenia. No a tieto Zákony jednoducho nepripustia, aby sa niekto narodil inde, ako sa narodiť má, pretože bezchybne zohľadňujú úplne všetko, až do tých najmenších detailov. Dokonca i naše krstné meno a priezvisko sa presne zachvievajú v ich účinkoch a nie sú vôbec náhodné. A keďže teda ani naše meno nie je náhodné, nie je tobôž náhodným ani miesto nášho narodenia.

 

   Ak sa teda na celú vec pozrieme z hľadiska účinkov týchto vyšších Zákonov, vyzerá potom všetko inak, ako ste predpokladali. Vy by ste v dnešnej dobe určite neboli Američan, ani keby Váš pradedo zostal v Amerike, pretože Vy ste sa museli narodiť na Slovensku. To znamená, že práve dianie a životné podmienky na Slovensku sú tým najvhodnejším a najpotrebnejším prostredím pre Váš osobný duševný a duchovný rast. V Amerike by sa teda Vašim rodičom narodil niekto iný, niekto, kto sa má rozvíjať v takých podmienkach a Vy by ste sa každopádne narodili na Slovensku, ibaže iným rodičom.

 

   No a podobne je to aj so vznikom Československa. Ak sa máme zrodiť na zem, neomylné účinky Zákonov vo stvorení nás postavia presne na to miesto, ktoré bude pre nás tým najvhodnejším. Ak by teda na dnešnom území bolo doposiaľ Rakúsko – Uhorsko a tým úplne iné podmienky, ako sú dnes, nemuseli by sme sa vôbec zrodiť do týchto podmienok, teda do horného Uhorska, ale niekde inde.

 

   A teraz pár slov k výčitkám o zakrpatievaní v slovenskom životnom štandarde, či o nemožnosti plne uspokojiť všetky finančné nároky rodiny a tak ďalej. V súvislosti s týmito skutočnosťami sa zmienim o dvoch pojmoch: o zbabelosti a o nedostatku hrdosti.

 

   Takže najskôr k zbabelosti. Predstavme si rytiera, ktorý prichádza na bojisko a hoci vidí silu nepriateľa a snáď aj jeho prevahu, nepoddáva sa strachu. Je totiž odhodlaný zvíťaziť, pretože jasne cíti, že bojuje za správnu vec a je teda rozhodnutý doviesť boj do víťazného konca.

 

 

   No a presne ako tento rytier je aj každý z ľudí postavený na bojisko, ktoré predstavujú životné podmienky na mieste jeho narodenia. Podmienky neraz tvrdé a ťažké, ale podmienky, ktorých sa nesmieme zľaknúť a zutekať pred nimi.  Je totiž  našou najzákladnejšou povinnosťou pretvárať ich a meniť k lepšiemu. V tom spočíva náš „boj“ a naše životné poslanie! A v tomto boji za  dobro a za to, aby bolo lepšie na  kúsku zeme, kde sme sa narodili, práve v tomto boji dozrieva naša osobnosť a jedine prostredníctvom neho sa nakoniec bude postupne zlepšovať život okolo nás.

 

 

   Takto je to chcené! Nemáme teda zbabelo utekať niekde do závetria a vyhýbať sa onomu boju, ale naopak, odhodlane sa popasovať s tým, čo nám život prináša a to práve na mieste, na ktoré sme boli dosadení účinkami vyšších Zákonitostí. Máme byť odvážnymi bojovníkmi a nie zbabelcami, ktorí utekajú z boja.

 

 

 A teraz o hrdosti. Myslenie a jednanie ľudí je žiaľ, vo svojej podstate, úplne rovnaké už po tisícročia. Osobný egoizmus a túžba mať sa dobre, hoci aj na úkor iných, spôsobovali počas celej histórie, že národy neváhali zotročovať iné národy. V dávnej minulosti k tomu dochádzalo formou vojenských výbojov, ktorých účelom bolo drancovanie bohatstva iných národov a získavanie lacnej pracovnej sily: otrokov. Takto sa to praktizovalo v staroveku a takmer nič sa na tom nezmenilo ani v stredoveku. Dokonca ešte začiatkom dvadsiateho storočia drancovalo a ovládalo zopár koloniálnych veľmocí takmer celý svet. A vrcholom tohto všetkého boli dve svetové vojny, ktoré vznikli zo snahy o prerozdelene si takzvaných sfér vplyvu.

 

    No a nie inak je tomu aj dnes! Jediné, čo sa zmenilo je forma. Drsné, surové a otvorené zdieranie a zotročovanie obyvateľstva iných národov bolo nahradené skrytou, maskovanou formou zdierania prostredníctvom sily peňazí a kapitálu. Predchádzajúci, štátno – vojensko –  politický kolonializmus bol teda nahradený kolonializmom ekonomickým.

 

   A presne tak, ako kedysi pracovalo státisíce otrokov na hŕstku koloniálnych veľmocí, rovnako aj dnes pracuje tisíce otrokov z celého sveta na hŕstku takzvaných priemyselne najvyspelejších štátov, ktoré prostredníctvom sily svojho kapitálu zotročujú celý svet. No a kým v minulosti boli otroci privádzaní do centier koloniálnej moci násilím, dnes tam cestujú so sklonenou hlavou a bez štipky hrdosti oni sami.

 

   Samozrejme, nikde sa o tom v tomto zmysle nehovorí. Práve naopak! Cielenou propagandou je súčasným „otrokom“ doslova vymývaný mozog rôznymi pekne znejúcimi frázami, ako „voľný pohyb na trhu práce, pracovná mobilita, zdokonaľovanie s v reči, využitie nových a výnimočných príležitostí a podobne. A táto propaganda je naozaj až taká intenzívna, že nakoniec aj samotní „otroci“ uverili v prínos a zmysel ich terajšieho postavenia a  s nevôľou, či hnevom sa obracajú na všetkých, ktorí sa im snažia povedať pravdu a vysvetliť im podstatu ich nedôstojného zotročenia.

 

   Lebo najzarážajúcejším faktom na celej veci je oná nepochopiteľná dobrovoľnosť a nedostatok najelementárnejšej sebaúcty, s ktorou sa súčasní „otroci“ stávajú ľuďmi druhej kategórie. Dá sa totiž povedať, že až dve tretiny z ich doma netrpia až takú núdzu, aby na to boli vyslovene odkázaní. Avšak i napriek tomu vymieňajú svoju hrdosť a ľudskú dôstojnosť za peniaze a túžbu po blahobyte.

 

   A keď sme už pri peniazoch a pri zdôvodňovaní, že prácou na Slovensku si nemožno zarobiť na slušný životný štandard, treba zvlášť podotknúť: všetko je iba otázkou priorít.

 

 

   V tejto súvislosti si spomeňme na jedno múdre odporučenie: Hľadajte kráľovstvo nebeské a jeho spravodlivosť a všetko ostatné vám bude pridané.

 

 

   Vari by nám boli tieto slová povedané, ak by to nebola pravda? Určite nie! Tieto slová znamenajú, že ak svoje životné snaženie nezameriame nie iba na hmotný prospech, ale smerom k vyšším hodnotám, k hľadaniu Pravdy a zmyslu života, či k pomáhaniu našim spolu ľuďom, ak za týmto cieľom napneme všetky svoje sily a nasadíme všetko svoje chcenie, potom sa zrazu, akoby samočinne, začnú zodpovedajúcim spôsobom upravovať aj naše hmotné pomery.

 

 

   Ak by sme to teda mali zhrnúť, ten, kto sa neustále sťažuje na nedostatok peňazí a na nepochopenie okolia, ten v podstate vydáva svedectvo o malosti a plytkosti svojho chcenia. Avšak ten, kto zameria svoje snahy smerom k Svetlu a Pravde, tomu sa dostane aj na Slovensku toľko hmotných prostriedkov, aby mohol ľudsky dôstojne žiť.

  

      M.Š. priaznivec stránky : www.ao-institut.cz 

 


Svetová migrácia | stály odkaz

Komentáre

  1. -
    Milan, je neskoro vecer a ja som sa dostal len teraz k tvojmu clanku, jeho reakciam a tvojej odpovedi na ne.
    Myslim, ze je to zaujimava tema.
    Zajtra sa vratim.
    publikované: 27.07.2007 06:46:30 | autor: jano (e-mail, web, neautorizovaný)
  2. -
    Tak teda sa vraciam, avsak k teme sa (zatial) nevyjadrujem, kedze momentalne som stale zaneprazdneny.

    Mimochodom, vcera aj dnes som travil/travim neumerne vela casu so zaslanim prispevku, napriek tomu, ze som ho zasielal podla instrukcii. Kolko asi dalsich ludi bolo koli tomuto odradenych... ??
    publikované: 27.07.2007 17:34:42 | autor: jano (e-mail, web, neautorizovaný)
  3. Vážený Jano
    Ak máte nejaké technické problémy, treba všetky pripomienky adresovať redakcii, prípadne priamo tam zaslať svoj príspevok s odôvodneím, že ste ho mali problém odoslať normálnou cestou.
    publikované: 29.07.2007 19:33:06 | autor: milans (e-mail, web, autorizovaný)
  4. -
    Milan, nerozumieme si:

    a) Neviem preco mi vykas (sme na internete, a ja som zacal s tykanim)
    b) O tych problemoch so zverejnenim prispevku som sa zmienil za ucelom tvojej informovanosti. Myslel som, ze ti zalezi na tom ci citatelia maju lahky pristup na tvoj blog.
    Co sa mna tyka, ak budu problemy so zasielanim prispevkov, tak jednoducho ich nebudem zasielat. Takze, tvoje usmernenie o zaslani pripomienok redakcii asi plynie z nejakeho nedorozumenia...
    -
    Nielenze je slaby zaujem o danu temu zo strany citatelov (sudim tak podla poctu reakcii), ale nemam ani sajnu ci vobec mas zaujem o moju reakciu, kedze k mojmu umyslu reagovat na clanok, si sa vobec nevyjadril...
    publikované: 29.07.2007 20:29:41 | autor: jano (e-mail, web, neautorizovaný)
  5. Vážený Jano
    Máte pravdu s tým nedorozumením, mal som totiž dojem, že ste "iný" Jano, s ktorým komunikujem na internete.

    Čo sa týka tykania a vykania, mám na to svoj vyhranený názor, prameniaci s poznania o fungovaní Zákonitostí vo stvorení a to je hlavný dôvod, prečo Vám budem vykať.

    Samozrejme, mám záujem o každú reakciu čitateľov a o komunikáciu s nimi a preto očakávam Váš názor.

    Nech sa Vám darí.
    publikované: 31.07.2007 11:16:59 | autor: milans (e-mail, web, autorizovaný)
  6. -
    Tak teda dobre Milan, vykajme si.

    Uvodom - nasiel som vase clanky aj na SmeBlog. Myslim, ze sa zaoberate vecami, ktore by mali stat na poprednom mieste v nasich zivotoch.
    Bol som sklamany po prejdeni tych reakcii na vase clanky. Slovaci to uz asi maju v povahe: Zlost, neucta, a casto aj - zadubenost, ci akasi neschopnost/neochota vidiet svet inac nez 'len po svojom!'.
    Po tolkom negativizme u citatelov, Vam vlastne musim zablahozelat, ze stale pokracujete vo zverejnovani svojich nazorov!

    K clanku:
    Najskor zmienka, ze zijem uz 20+ rokov v zahranici, predtym 30+ rokov v CSSR. Takze sa citim dostatocne kvalifikovany reagovat na vas clanok.
    K vasej pointe (Slovaci patrite na Slovensko!) len tolko, ze je nieco na nej! Nariek tomu, ze v zahranici som sa realizoval celkom slusne, aspon co sa tyka ekonomickeho postavenia a napriek tomu, ze zivot tu bol hlavne v tom prvom obdobi obohatenim (nielen materialnym, ale aj duchovnym), uprimne priznavam, ze dnes mi v nom cosi chyba. To chybajuce sa prejavuje hlavne ked mam volny cas:
    - ludia okolo mna su trochu ini a nikdy sa neporozpravam/nezabavim s nimi s takym pozitkom ako s niektorymi Slovakmi
    - komunikacia v cudzom jazyku nie je sice problemom, ale nebude asi nikdy tak lahka ako v slovencine
    - existuju dalsie odlisnosti ktore nemozem ignorovat a do urcitej miery mi vadia; jedna sa o veci na ktore som bol zvyknuty v CSSR a ktore tam boli/su jednoducho lepsie
    Samozrejme, ze tu (mimo Slovenska) existuje aj nieco co vyvazuje tie spominane nedostatky, ale to pre ucel tohto prispevku nie je relevantne, takze do detailov nejdem.

    Milan, to ze sa niekto narodil a zil na Slovensku, je pre dotycneho plus v mnohych ohladoch pokial sa tyka jeho zivota na Slovensku. Ako sam pisete, taky clovek bol zvyknuty vyrastat v slovenskych podmienkach a teda v mnohom je jeho zivot na Slovensku ulahceny.
    Nie je tajomstvom, ze na Slovensku existuju vsak aj veci, ktore zivot stazuju. Bohuzial, pre mnohych do takej miery, ze pokracujuci zivot na Slovensku by ich uvrhol do znacnej biedy. Ano, sice len materialnej, avsak so svojimi dosledkami dost krutej. Nakoniec dlhodoba materialna bieda casto sebou prinasa aj biedu duchovnu.

    Pisete, ze nemate vyhrady voci docasnemu zivotu v zahranici. Niektori z tych co sa rozhodnu nevratit sa, vsak cinia tak preto, lebo si uz zvykli na iny zivotny styl a je im tazke ho menit prestahovanim sa na Slovensko, co v mnohych pripadoch znamena nielen navrat do vlasti, ale aj hodne odopierania ci prilisnej skromnosti, ak nie priamo biedy. Nehovoriac o tom, ze potomkovia niektorych emigrantov zapustili korene v zahranici a teda su tam doma.
    To len na osvetlenie preco Slovaci opustaju Slovensko, prip. nevracaju sa.

    Myslim, ze vasa pointa (Slovaci patrite na Slovensko) sa vsak vztahuje na hodne slovenskych emigrantov, ktorych pobyt v cudzine je aj po rokoch, v suhrne - menej hodnotny nez by bol na Slovensku. Domnievam sa, ze tito ludia tvoria dost pocetnu skupinu a zostavaju v zahranici hlavne preto, lebo sa im paci zarabat a uzivat/minat. Jeden z mojich pribuznych by bol urcite dobrym prikladom tejto kategorie mladych emigrantov.

    Takze, zaverom:
    Jednotlivi sl. emigranti su v roznych (pre nich jedinecnych situaciach) a preto je tazko aplikovat na vsetkych, ze patria na Slovensko. Rozhodne, to vsak plati aspon pre cast sl. emigracnej populacie.


    Pozn. : To zasielanie prispevkov je aj nadalej cas konzumujuce
    publikované: 31.07.2007 19:22:45 | autor: j (e-mail, web, neautorizovaný)
  7. Vazeny autor clanku
    Na stranke komunita.exil.sk som sa dostala k tomuto vasmu clanku. Ked som si precitala jeho obsah, nemohla som s tym suhlasit. Jednak z toho, ze cely tento clanok je postaveny na duchovnom principe a v tom pripade nesuhlasim s ohranicenostou cloveka viazaneho na jedno miesto. Po precitani tohto clanku, ktory je tu a ktorym to asi vsetko obajsnujete, pochopila som, co ste tym mysleli. To, ze clovek je preurceny na to, aby zil tam, kde zije. A aj po mnohych rokoch v exile, cloveku stale nieco chyba, aj ked to niekedy nemusi pocitovat. Takze to chapem z duchovneho hladiska. Z hladiska priciny, principu a predurcenosti. A v tomto aj suhlasim. Pretoze si myslim, ze vsetko ma svoju pricinu a nic sa nedeje len tak, bezcielne.
    A tuto temu by som neminimalizovala len na vystahovalectvo ludi za ucelom dlhodobej prace. Pretoze ja sa chysatm zit v inej krajine kvoli tomu, ze tu zije moj priatel, s ktorym sa planujeme vziat. Takze to nie je otazka prace. Ale s tou predurcenostou uplne suhlasim
    publikované: 01.08.2007 07:54:29 | autor: Andrea (e-mail, web, neautorizovaný)
  8. Vážený Jano a vážená pani čitateľka.
    Ďakujem za Vaše konštruktívne reakcie, na ktoré veľmi rád odpoviem. Keďže ale cez víkend sa chystám na pracovnú cestu do Prahy, urobím tak asi v utorok, alebo najneskôr v stredu.

    PS. Ohľadom problematického vkladania komentárov: Môže to byť spôsobené typom Windousu. Ak Vám to teda robí problémy na Vašom počítači, skúste iný Windous, trebárs v internetovej kaviarni, alebo u priateľa. Ja som mal tiež podobné problémy.


    publikované: 03.08.2007 15:55:25 | autor: milans (e-mail, web, autorizovaný)
  9. Vážený Jano a vážená Andrea.
    Po prečítaní Vašich reakcií musím konštatovať, že so mnou vo veľkej miere súhlasíte.

    Moje texty o vysťahovalectve a dlhodobej práci v zahraničí vznikli z nutnosti oboznámiť verejnosť aj s iným pohľadom na túto problematiku, než aký sa dnes vo všeobecnosti prezentuje.

    Tento pohľad zohľadňuje duchovný rozmer nášho bytia, ktorý je súčasnou materialistickou spoločnosťou zaznávaný a ktorému sa v reálnom živote neprikladá takmer žiaden význam. Avšak paradoxne, práve zohľadnenie duchovného rozmeru bytia má v našom živote ten najväčší význam, pretože najhlbšou podstatou a jadrom každého z nás je práve – duch. Duch, ktorý prišiel do hmotnosti za účelom duchovného dozrievania a všetko, čo mu bolo vtelením na zem darované, sú iba pomôcky a nástroje na uľahčenie jeho púte pozemským životom.

    Človek preto nemôže a nesmie pre rôznorodé pozemské dobrá zabúdať na potreby svojho skutočného „ja“ – čiže svojho ducha. Duch musí byť človeku prvoradým, lebo iba duch a duchovné prežitia, v ňom otlačené, sú tým jediným, čo si z tejto zeme odnesieme. A práve preto by sme sa mali na všetko vôkol seba dívať iba očami ducha a v našom živote usilovať len o to, čo je práve pre neho prospešné. To je jediný správny spôsob, ktorým by sme mali kráčať pozemským životom.

    Avšak žiaľ, skutočnosť je úplne iná. Ľudia dneška nevedia nič o svojej najvnútornejšej podstate a zabudli, že práve ona má byť pre nich prvoradá. Naopak, druhoradé, treťoradé a podradné veci stavajú na prvé miesto, kým ich duch, teda ich vlastné „ja“, je zanedbávaný a pomaly chradne.

    A preto sa stáva, že niekedy, vo chvíľkach ticha, sa ľudí zmocňuje akási nedefinovateľná úzkosť a bolesť zo zanedbania niečoho veľmi dôležitého, akési podvedomé tušenie o premrhávaní skutočného zmyslu života.

    To sú tie chvíľky, ktoré tak výstižne pomenoval Jano, chvíľky, v ktorých sa nás náš duch snaží tichým a žalostným hláskom upozorniť na seba a svoje potreby. Chvíľky, v ktorých nás upozorňuje, aby sme svoj život celkom nepremárnili honbou za nepravými a falošnými cieľmi.

    A tento tichý hlas vlastného ducha začujú z času na čas všetci ľudia, nech už sú to bankári, politici, podnikatelia, vysťahovalci i ľudia pracujúci v zahraničí. Avšak veľká väčšina z nich, namiesto toho, aby načúvala tomuto tichému hlasu a začala jednať v súlade s ním, to znamená, v súlade s potrebami svojho ducha, väčšina sa naopak, toto, pre nich nepríjemné prežitie, snaží prehlušiť, ako niečo nepríjemné. A aby ich takzvané „svedomie nehrýzlo“, o to viac sa upnú na vonkajšok, na peniaze, na dovolenky, na majetky a podobne, len aby čo možno najdôkladnejšie umlčali tichý hlas svojho ducha, ktorý sa ich snaží nasmerovať na správnu cestu.

    Ak ho ale neuposlúchnu, na sklonku života, keď pre nás už stratia všetky pozemské lákadlá svoj predošlý význam, zmení sa tento neustále potlačovaný, tichý hlas nášho ducha, na pálčivú obžalobu z premárneného pozemského života. A táto žaloba, zvierajúca srdce úzkosťou, sa nakoniec, po pozemskej smrti, stane hrôzyplným poznaním. Poznaním premárnenia obrovskej šance, spočívajúcej v premrhaní nesmierne cenného, súčasného pozemského života každého z ľudí.

    Aby sme teda niečo podobného zostali ušetrení a aby sme svoj život prežili správne, to jest, v prvoradom zohľadňovaní záujmov nášho ducha, to bol jeden z hlavných dôvodov, prečo vznikli moje texty.

    publikované: 07.08.2007 13:51:22 | autor: milans (e-mail, web, autorizovaný)
  10. Vážená Andrea – doplnenie.
    Najskôr som myslel, že problému manželstiev s cudzincami sa nebudem venovať, ale pravá láska voči blížnym mi nakoniec predsa len nedovoľuje mlčať.

    Nasledovné riadky preto nie sú motivované ničím iným, ako pravou láskou k blížnym, ktorá ľuďom nedáva to, čo im je príjemné, ale vždy iba to, čo je pre nich užitočné. Čo je užitočné pre ich ducha, pre ich duchovný rast a rozvoj. A to aj v prípade, že sa ich to snáď môže nemilo dotknúť.

    Ale poďme k veci: Ak totiž súčasná migrácia za prácou nie je v súlade so Zákonitosťami vo stvorení, celkom logicky s nimi nemôžu byť v súlade ani manželstvá s cudzincami, ktoré sú jej ovocím a jedným z nevyhnutných dôsledkov.

    Prečo? Každý národ na zemi predstavuje celok, do ktorého sa na základe Zákona rovnorodosti rodia, alebo vteľujú ľudskí duchovia určitej duchovnej zrelosti. Podmienky a celková situácia, ktorá v danom národe panuje, predstavuje to najhodnejšie prostredie pre duchovný rast a rozvoj všetkých zúčastnených.

    Každý národ je teda akýmsi stupienkom na ceste k duchovnej zrelosti, alebo akousi „triedou“, v ktorej sú za účelom duchovného rastu zhromaždení „žiaci“ jedného „ročníka“ presne tak, ako sú v prvej triede zhromaždení prváci a v deviatej triede deviataci.

    Určite by totiž nebolo správne, ak by deviatak sedel v jednej triede s prvákmi, kde sa vyučuje prvácka látka a zase naopak, ak by prvák sedel v triede s deviatakmi. Jeden aj druhý by museli celkom určite trpieť a podobné, pre nich nevhodné prostredie, by ich iba ubíjalo.

    Lebo prváci sú prvákmi a deviataci deviatakmi, a teda každý z nich potrebuje k svojmu rastu a dozrievaniu niečo úplne iného. A presne rovnako sú Slováci Slovákmi, Maďari Maďarmi, Poliaci Poliakmi a Angličania Angličanmi. Každý má „sedieť“ a učiť sa vo svojej „triede“ tú látku, ktorá je práve pre nich užitočná. Akékoľvek vzájomné miešanie musí preto prinášať zmätok a vytvárať iba niečo veľmi nezdravého.

    Konkrétne, v prípade manželstiev, bezpodmienečnú duchovnú ujmu jedného z dvojice, pretože ak sa rozhodnú pre trvalý pobyt v rodisku manžela, bude nevyhnutne duchovne strádať manželka a ak sa rozhodnú opačne, bude strádať manžel.

    Ale opäť opakujem – duchovne! To znamená, že vonkajšie, hmotné podmienky s tým nemajú nič do činenia a lebo ani materiálny blahobyt nemôže zabrániť duchovnému nenaplneniu, alebo prísne vzaté, duchovnému premárneniu života jedného z dvojice. A to ešte nebolo hovorené o duchovných dôsledkoch na ich potomstvo.

    Takéto je teda dianie z pohľadu Zákonitostí vo stvorení. Dnešné, vzájomné miešanie rás a národností je iba vytváraním chaotického zmätku a výrazom ľudskej domýšľavosti, ktorá sa vo svojom mylnom presvedčení, že vie všetko lepšie, odvažuje stavať voči Zákonitostiam vo stvorení. Avšak žiaľ, jedine na svoju vlastnú škodu!


    publikované: 07.08.2007 13:52:37 | autor: milans (e-mail, web, autorizovaný)
  11. Doplnenie
    V osobnom rozhovore mi bola daná otázka, ako je to v prípade manželstiev medzi Slovákmi a Čechmi, alebo naopak.

    Práve toto je tá výnimka, ktorá potvrdzuje pravidlo, pretože naše národy sú si predovšetkým duchovne, ale nakoniec aj kultúrne a jazykovo tak veľmi blízke, že to z duchovného hľadiska, ktoré je prvoradé, nemôže spôsobovať žiadne problémy.
    publikované: 17.08.2007 15:51:47 | autor: milans (e-mail, web, autorizovaný)
Pozor, na konci je potreba spočítať neľahkú matematickú úlohu! Inak komentár nevložíme. Pre tých lenivejších je tam tlačidlo kúzlo.



Prevádzkované na CMS TeaGuru spoločnosti Singularity, s.r.o., © 2004-2014